Angel Of Lies (04)

Vôbec netuším, čo to do mňa vošlo, ale pri tejto Jennifer som prestával byť sám sebou. Alebo nebodaj sa začala navonok predierať moja pravá tvár? Ktovie... Nemám ani najmenšiu šajnu, kto to vlastne je, ale nevedel som na ňu prestať myslieť tie celé dva dni. Mal som chuť jej znova napísať, ale radšej som to vzdal, aby to náhodou nevyzeralo tak, že idem ja po nej. Síce predstava, žeby išla nejaká po mne mi tiež nie je dvakrát pochuti, ale ak bude takáto očarujúca aj naživo, no neviem neviem...

O necelú polhodinu má prísť po mňa Peter a ja som ako na ihlách. Spomenul som si na tú našu konverzáciu zo stredy, a naozaj mám pocit, že ma nejakou ihlou fakt pichne. Vôbec netuším do čoho sa to rútim, ale ak to bude niečo také ako tá nočná mora, ktorá sa mi odvtedy stále opakuje, tak to zjavne nedopadne dobre... Moje premýšľanie zrazu prerušilo pípnutie sms.

- Sorry Tony, ale nestíham po teba. Ešte musím ísť po svoju frajerku, ale žiadne strachy. Sestra je u teba každú chvíľu, takže čakaj ju pred bránou. Za chvíľu sa vidíme. Maj sa.

No tak to si snáď robí prdel! V živote som ju nevidel a on si ju kľudne pošle po mňa??? Čo ak ma naozaj zabije a zakope kdesi hlboko pod zemou?! Síce, keď nad tým tak rozmýšľam, možno by to bola naozaj krásna smrť. No idem ja už radšej dole, lebo ak ma tam neuvidí, tak naozaj budem dýchať pod hlinou.

Ledva som vyliezol z brány a už tam bola nejaká ženská opretá o svoje čierne auto. Nikoho iného tu nevidím, takže niet pochýb, že je to ona. Má krásne dlhé rovné tmavohnedé vlasy, na očiach tmavé čierne okuliare a na krku jej visí asi nejaký talizman v tvare zlomeného srdca. Hmm... ktovie, či má to zlomené srdce ona alebo ho láme druhým...

- Ahoj Tony, kde si tak dlho trčal? Už tu stojím pár minút a teba nikde, - zakričala na mňa, keď ma zbadala stáť pred mojou bránou ako nejakú sochu.

- Prepáč mi Jennifer, ja len nemal som istotu, že si to naozaj ty, - ledva som zo seba vykoktal.

- V poriadku, ale teraz už hybaj nastúpiť, lebo fakt prídeme neskoro, a to nemám rada.

- Páni moji, prečo sú tu všade čierne sklá? Prevážaš tu svoje obete? - snažil som sa navodiť podobnú náladu ako v stredu.

- Nie Tony, na to mám iný kontajner, - dodala s miernym úškrnom.

- Predpokladám, že je takisto čierny ako toto auto.

- Správne, čierna je proste moja farba. Všetko čierne milujem.

- Hmm, tak ale ja to asi nebudem...

- No vidím, že si biely ako smotana, ale neboj nič. Doma mám koopec čierneho uhlia, takže niečo s tebou urobím.

- Ty si vážne bohovská Jennifer, - rozosmial som sa.

- Omyl, omyl! Ja som iba čertovsky božská!

- Mám zavolať na horúcu linku 666, aby som si to overil? - dobiedzal som do nej.

- To by som ti neradila.

- Prečo?

- Noo, lebo ak zobudíš môjho strýka, tak ťa naozaj budem musieť kdesi zakopať.

- Hmm, asi som mal predsa zobrať ten skafander, - obaja sme spustili rehot.

- Ale toto tričko ti sekne viac. Mám rada Avantasiu, len tak medzi nami diablami.

- A to diabli žijú len 1200 rokov?

- Ale čosi, diabli žijú večne.

- Tak potom čo som?

- Na začiatok ti musí stačiť len to, že si môj, - hodila na mňa asi svoj najneodolateľnejší úsmev a kukuč v jednom.

- Ouch, normálne ma hypnotizuješ ako ten obraz, či čo to tam máš na tom FB.

- No veď ja som ho nakreslila.

- Páni, vieš spievať, hrať, kresliť... je niečo čo nevieš?

- Milovať... ale s tým mi pomôžeš ty.

- A keď nepomôžem?

- Tak umriem.

Po týchto slovách, ktoré povedala tak chladne a odmerane, som zostal ako obarený. Za iných okolností by som sa len zasmial a bral to ako žart. Keď som si ale spomenul na tú nočnú moru, ktorá sa mi opakuje odkedy ju poznám, tak som vedel, že nesranduje...