Angel Of Lies (05)

Za pár minút sme boli už v cieli. Bol to taký klasický klub, kde sa konajú rôzne kultúrne podujatia vrátane dnešného koncertu. Na moje počudovanie vôbec na mňa nepôsobil nejako temne, skôr útulne. Bolo tam viacero drevených stolov s drevenými stoličkami, ktoré našťastie mali opierky a sedáky vyplnené molitanom. Takže hádam nebudú hroziť drevené zadky. Náš stôl bol tesne pred pódiom, na ktorom už bola pripravená aparatúra aj potrebné nástroje. Stále som bol akýsi nesvoj z toho, čo mi povedala. Zjavne to vycítila, alebo nebodaj presne vedela, čo mi práve behá hlavou?

- Tony, poď za mnou. Niečo ti chcem povedať, - podala mi ruku a išli sme do vedľajšej miestnosti.

- Tak, počúvam Jennifer, - snažil som sa o nejaký úsmev, ale moc mi to nešlo.

- Viem, že si vykoľajený z toho, o čom sme v aute hovorili, ale skús na to prosím nemyslieť aspoň počas týchto pár hodín. Pozvala som ťa sem preto, aby som sa presvedčila, že práve ty si ten koho hľadám celé roky.

- Ale ja..., - namietal som.

- Tíško, všetko ti poviem v pravý čas. Teraz sa prosím sústreď len a len na mňa, na môj hlas a na piesne, ktoré budem spievať. Každé jedno slovo a každá jedna pieseň je pre teba.

- Tak tu ste, už som si myslel, že som tu prvý, - prerušil nás Peter.

- Kdeže, prišli sme už pred takou štvrťhodinou, ale poviem ti, že som na neho zopár minút musela čakať, kým sa mu uráčilo.

- Tony, to fakt? Šak som ti písal v tej sms, že máš utekať dolu.

- Hej viem, len som to proste nečakal, tak som ostal trochu v šoku no.

- A kde si nechal svoju frajerku? Prišla s tebou? - spýtala sa ho Jennifer.

- Jasné, že prišla, ale mal som čo robiť, kým som ju zase uchlácholil. Ja už som z nej na mraky. V poslednej dobe je nejaká zvláštna. Fakt neviem čo sa s ňou deje.

- A spýtal si sa jej na to?

- Nie, bojím sa. Čo ak sa so mnou chce rozísť, len nevie ako mi to povedať?

- Toho sa báť nemusíš, braček môj. Ver mi. Ja viem prečo je taká, ale musíš sa na to opýtať jej. Len ona ti to môže povedať, - pohladila ho po líci.

- Tak fajn, večer sa s ňou o tom skúsim porozprávať. Dúfam, že mi zase nevynadá.

- Pozri, už k nám ide. Tak hlavu hore braček. Usmievaj sa na ňu, buď k nej milý a nezabudni si s ňou zatancovať, keď vám budem spievať tie vaše piesne.

- Hmm, a so mnou si kto zatancuje? - spýtal som sa jej.

- My si zatancujeme spolu, medzi štyrmi očami.

- Uuuuu, tak toto je už vážne Tony. Som ti hovoril, že neoľutuješ.

- Len, či si mal aj pravdu..., - zamyslel som sa.

- No tak, nebuď taký mrzutý Tony. Čo sa ti moja sestra nepáči? - dobiedzal do mňa.

- Ja by som ju na tvojom mieste brala všetkými dvatsiatimi, - poznamenala Vanessa, keď k nám dorazila.

- No to je mi teda kompliment Vany, ty maj oči len pre môjho brata, mňa prenechaj Tonymu, - všetci sme sa rozrehotali.

- Tak poďme už teda k stolu, nech sa pripravíme na menšiu oslavu mojej veľkej sestry, - zahlásil Peter.

- Musíme si aj pripiť, to je vám všetkým dúfam jasné, - zhodnotila Vany.

- Ja si pripijem milerád, ale iba ovocným čajom ľudkovia, - zahlásil som.

- Ja takisto len ten čaj poprosím, - doplnila Jennifer.

- No vy ste sa teda fakt našli, čajíčkoví králi, - vybuchli sme všetci do rehotu.

- Ozaj, všimol som si na pódiu aj gitaru aj piano. To hráš na oboch nástrojoch? - zmenil som tému.

- Áno Tony, niečo zahrám na gitare a niečo na piane, - usmiala sa.

- Tak na to sa teda teším, - opätoval som jej úsmev.