Angel Of Lies (07)

Takmer všetky piesne, čo hrala a spievala som poznal. Minimálne nás spája spoločný hudobný vkus. Čo to trepem, je toho určite omnoho viac. Veď len keď na ňu pozriem, tak mám pocit že sa roztápam ako ľadovec, ktorý narazil na Titanic. Vlastne tým Titanicom som možno práve ja. Mám taký pocit, že spojenie nás dvoch bude hotová katastrofa, doslova...

- Tak Tony, ako sa ti to páčilo?

- Zbytočná otázka Jennifer, bola si neskutočná, úžasná, magická...

- Ale nie si veľmi nadšený, prečo?

- Som takpovediac šoknutý, priznávam... alebo lepšie povedané zaskočený tým, čo si povedala úplne na začiatku...

- Musíš mať z toho riadny chaos, ale neboj sa, už čoskoro sa všetko dozvieš.

- To mi príde ako upútavka na nejakú mega reláciu v telke.

- Teda, ty sa nezdáš Tony, a to som si myslel, že vy marťania telku nepozeráte, - rypol do mňa so smiechom Peter.

- No to by si sa divil. Aj my marťania pozeráme telku, ale sústredíme sa hlavne na reklamy. Veď vieš, že programy sú len na výplň času, - nedal som sa.

- Ozaj, a kde je ten tajný hosť? Peter mi spomínal, že si si niekoho pozvala, - spýtala sa Vany.

- No, my o vlku a vlk už prichádza..., - poznamenal Peter znechutene.

- Braček, nebuď k nej takýto. Je to naša sesternica predsa.

- Aj keby to bol sám prezident celého vesmíru, nikdy jej to neodpustím.

- Čo mi neodpustíš zlatko? - zrazu sa pred nami zjavila akási blondínka.

- Pre teba nie som žiadne zlatko, Sandy. To si už konečne zapamätaj. Takto môžeš hovoriť tým svojím hajzlíkom, ale nie mne! - po týchto slovách vytrielil z klubu ako tornádo.

- Peter, počkaj. Čo to má znamenať? Kto to vlastne je? Čo ti urobila? - zastavil som ho.

- Je to naša skvelá, úžasná sesternica Sandy. Poviem ti ale jedno Tony. Drž sa od nej čo najďalej, lebo ti spraví zo života hotové peklo. Naozaj nechápem prečo ju tu pozvala. Asi jej už vážne prepína.

- Prestaň o nej tak hovoriť!

- Vidím, že už si z nej namäkko, to je fajn. Hádam ju privedieš k zdravému rozumu, lebo by si neveril tomu, čo robí posledný rok od tej nehody.

- O čom hovoríš? Čo také stvára?

- Poviem ti to takto. Ona je strašne dobrý človek vo svojom vnútri, ale odkedy sa to stalo, tak sa mi pred očami mení na niekoho úplne iného. Niekedy na mňa tak zazrie, až mám pocit, že mi prepaľuje celé vnútro. Normálne mi začína naháňať strach. A ešte k tomu začala čítať nejaké divné knihy o čarodejníkoch, démonoch a podobných veciach. Naozaj jej prestávam rozumieť. Najprv som si myslel, že sa konečne začína spamätávať z tej smrti, keď zrazu začala mať o teba enormný záujem. Normálne som sa tomu naozaj tešil, ale teraz? Keď tu pozvala Sandy, tak to neveští nič dobré. Neviem, niečo mi hovorí, že je to akási skúška voči tvojej osobe. Možno si chce byť istá tebou, lebo keď si Sandy niečo zaumieni, tak to jednoducho dostane, aj keby mala ísť cez mŕtvoly.

- Počkaj, počkaj, pomaly, lebo sa mi z toho začína krútiť hlava. Si myslíš, že ju tu pozvala preto, aby ma začala zvádzať?

- Neprekvapilo by ma to. Vždy súperili vo všetkom, dokonca aj o toho nebohého...

- Počkať, Sandy má niečo spoločné s jeho smrťou?

- Prepáč, toto ti nemôžem povedať. Dal som svojej sestre sľub a nemôžem ho porušiť. Len ti vravím, dávaj si naozaj veľký pozor. Na obe.

- Tak teraz nemôžeš odísť! Nemôžeš ma tu nechať napospas tým dvom. Nezabúdaj, že ty si ma do toho namočil!

- Fajn, uznávam, máš pravdu Tony. Ale keby som vedel, že tým tajným hosťom je práve Sandy, tak si píš, že ti o tej oslave ani neceknem.

- Počkať, ty si to nevedel?

- Nie, len mi povedala, že pozýva nejakú speváčku, ktorá tu zahrá zopár piesní. Kurňa, vôbec som nemal tušenia, že myslí práve na ňu. Ako počul som ju už viackrát spievať a naozaj je to talent, ale... ako človek za veľa nestojí...

- A čo mám teraz akože robiť? Tváriť sa, že o ničom neviem alebo mám odísť s tebou a kašľať na tie dve alebo čo? Sakra...

- Môžeš sa tváriť hocijako, aj tak ťa prekukne. Niekedy mám pocit, že počuje aj to, čo nikdy nahlas nevyslovím.

No pekne, tak to som teda v riti. Toto bude ešte horšia katastrofa ako som si spočiatku myslel. Len pokoj, nech sa stane, čo sa má stať. Ale jednému naozaj nerozumiem. Ak Sandy má naozaj niečo spoločné s tou nehodou, tak potom prečo by ju tu pozývala Jennifer? Nie, nejako sa mi nezdá, že je to namierené proti mne. Skôr mám pocit, že ja som akýsi nástroj na pomstu voči Sandy. Ak je to naozaj tak, tak sa musím mať naozaj na pozore. Sandy vyzerá ako bohyňa, to je jasné na prvý pohľad. Má krásne kučeravé dlhé blond vlasy, modré oči, ale falošný úsmev. To je to prvé, čo som si na nej všimol. Keď sa niekto nezainteresovaný pozrie na tie dve, tak si pomyslí, že sú ako nebo a zem. Omyl, že sú ako raj a peklo. Ktorá z nich je však raj a ktorá peklo? Je to naozaj tak ako to vyzerá alebo je všetko inak? Musím to zistiť...