Angel Of Lies (08)

- Peter, počkaj! A čo Vanessa? Nemôžeš ju tu nechať samú!

- Do riti! Celkom som na ňu zabudol... Ak jej Sandy niečo povie, tak...

- Už je neskoro, zlatko, - zjavila sa za nami s tým falošným úsmevom.

- Čo si jej povedala? Hovor! - zvrieskol na ňu Peter ako zmyslov zbavený.

- Iba pravdu, nič iné len pravdu!

- Kde je teraz? Čo si jej urobila? Čo si povedala mojej frajerke? Hovor! - nervy v ňom poriadne gradovali až tak, že ju surovo chytil za plecia.

- Ja už nie som tvoja frajerka, prepáč..., - vybehla Vanessa von so slzami v očiach.

- Vany, láska, počkaj, čo ti povedala? Nech je to čokoľvek, vedz, že to nie je pravda. Iba si vymýšľa! - pokúšal sa ju všemožne zastaviť.

- Daj mi pokoj Peter! Zabudni na mňa!

- Láska, prosím ťa, ja ti to všetko vysvetlím! Nestalo sa to tak, ako ti to povedala ona, prisahám!

- Takže chceš mi povedať, že ste sa spolu nebozkávali? Chceš mi povedať, že si sa nevrhol na svoju sesternicu?!

- Áno, bozkávali sme sa, priznávam, ale ona sa vrhla na mňa, do čerta!

- Daj mi pokoj, hnusíš sa mi! Odchádzam!

- Vany, počkaj! Môj brat hovorí pravdu! - vyšla za nami Jennifer, ktorej slová žiaľ už nestihla počuť. Vbehla pod auto a zostala nehybne ležať na ceste...

- Vany, láska! Čo sa ti stalo? Počuješ ma? Kurva! Zavolajte niekto záchranku!

- Už som ju zavolala, braček. Bude tu čo nevidieť. Je to moja vina! - v tej chvíli sa Jennifer rozplakala a zosypala ako domček z karát.

- No tak, upokoj sa, nemohla si vedieť čo sa stane, - snažil som sa ju upokojiť ako som len vedel.

- Nie, Tony... ja som vedela, že sa niečo zlé stane, ale že to budú práve oni dvaja, tak to som netušila...

- Čo? Počkaj, o čom to hovoríš? O kom? - nechápal Peter.

- Vany je tehotná, čaká tvoje dieťa...

- Čožeeee???? Prečo si mi nič nepovedala? Odkedy to vieš???

- Už dva týždne...

- Prečo mi to nepovedala ona???

- Chcela ti to povedať každý deň, ale stále ste sa len hádali. To je ten dôvod prečo sa ti zdala taká divná...

- Kurva! Čo si to za sestru Jennifer? Najskôr mi to zamlčíš a teraz je vďaka Sandy v ohrození života???

- Peter! Ukľudni sa! Nebuď k nej takýto! Veď nevidíš, že je z toho všetkého na dne aj bez teba? - zhrešil som ho, zatiaľ čo som Jennifer držal uplakanú v náručí.

- Áno zlatko, ukľudni sa. Ona za to nemôže. Nemala som sem chodiť. Je mi to ľúto...

- Svoju ľútosť si strč niekam! Už raz si mi spravila zo života peklo! Ak sa ti to podarí aj teraz, tak ťa budem nenávidieť až do konca života! A teba tiež sestra! - zvrieskol na obe.

- Mňa môžeš nenávidieť! Ja to prežijem! Ale na svojej sestre si svoju zlosť nevylievaj! Ona za to nemôže!

- Hej? Nemôže? A kto ťa tu pozval? Lebo ja som to nebol!

- Fajn, dobre! Možno som mala to pozvanie odmietnuť, ale keď mi hovorila o Tonym, tak som nevedela odolať! Spokojný?

- Počul si to Tony? Je to presne tak ako som to hovoril... Je mi z vás na vracanie. Už neviem ktorá z vás je horšia!

- Je to naozaj pravda Jennifer? Naozaj si ju pozvala kvôli mne? - spýtal som sa zmierlivo, aby som ju ešte viac nerozrušil.

- Toto ti nemôžem povedať, teraz nie, prepáč...

- Och, aké neviniatko zo seba zrazu robíš sesternička moja! Ale, keď si mi pred pár dňami hovorila o svojom pláne...

- Mlč! - nenechala ju dohovoriť.

- Nie, nebudem mlčať! Prečo by som mala? Prečo by si ty vždy mala byť za svätú a ja za tú najhoršiu? Keď ho tak veľmi chceš, tak buď k nemu úprimná! Neklam mu tak ako si klamala svojmu bývalému!

- Prestaň! Ja som mu neklamala! Nie je to moja vina, že som ho nedokázala milovať tak ako on teba...

- Lenže ty nedokážeš milovať nikoho, drahá Jennifer! Teba môžu milovať všetci muži na tomto svete, ale ty nie si schopná milovať ani jedného! Už si to konečne uvedom!

- Myslíš si, že to neviem??? Myslíš si, že ma to azda netrápi? Každý jeden deň preklínam moment, keď ma moja matka porodila! Keď vedela, že ma nechce, tak ma mala radšej zabiť a nie takto prekliať!

- Čo? O čom to hovoríš Jennifer?

- Je to tak ako počuješ Tony. Moja matka bola stará bosorka, ozajstná. Nenávidela ma už od prvej chvíle, keď sa dozvedela, že ma čaká. Namiesto toho, aby ma zničila už v zárodku, tak si povedala, že mi zničí celý život. Nikdy nebudem schopná nikoho milovať a spraviť ho šťastným. Prepáč mi to Tony, nemala som ti takto pokaziť život...

- Nie, Jennifer, nehovor tak! Ničím si mi ho predsa nepokazila.

- Ale pokazím! Čo to nechápeš? Čo budeš mať z toho, že sa do mňa možno raz zamiluješ a ja do teba nie? Budeš šťastný? Nebudeš...

- Jennifer, máš rada svojho brata?

- Mám, ale to je iné...

- Tíško... mala si aspoň trochu rada aj svojho bývalého?

- Stále mám...

- No tak potom? Prečo si myslíš, že nedokážeš milovať?

- Lebo môžem milovať len toho, kto ma bude nenávidieť...

- On ťa nenávidel?

- Áno, to boli posledné slová, čo som ho od neho počula... sám mi ich povedal, keď bežal za ňou!

- Fajn, uznávam, že neviem čo všetko sa medzi vami stalo, ale je možné, že to povedal len tak z trucu alebo v závale hnevu. Ľudia také veci vedia z úst vypustiť, aj keď to tak nemyslia. Veď, keď ste boli spolu, tak aj on ťa musel mať predsa rád, no nie?

- Nikdy mi to nepovedal...

- Nemusel ti to povedať. Ide o to, či si to cítila tu, - jemne som položil ruku na jej srdce.

V tej chvíli sa čas zastavil, doslova. Všetko ostalo znehybnené, iba ja a ona sme boli stále v pohybe...