Anjel 13 (01)

"Jess, za chvíľu príde po mňa Mike a ideme spolu niekam do mesta. Neviem dokedy sa zdržím, ale pre istotu na mňa nečakaj," zahlásil Bryan svojej milujúcej žene, aj keď veľmi dobre vedel, že ten dodatok povedal zbytočne. Nechápal prečo, ale vždy ho čakala, nech išiel hocikam a bol preč akokoľvek dlho do noci, či skôr do skorého rána. Nie, nebolo to v tom, že by bola ako policajt, či strážny pes. Jednoducho, bola do neho blázon a nevedela sa ho dočkať. Nedokázala si predstaviť, že by mala zaspať, čo i len jednu noc, bez jeho objatia, bez jeho milého úsmevu na perách, ktorý sa odzrkadľoval aj v jeho nádherných svetlomodrých očiach.

"Zlatko, a my si kedy spolu konečne niekam vyrazíme? Odkedy som tehotná, tak mám pocit, ako keby si sa za mňa hanbil," zosmutnela Jess pri predstave, že už niekoľko mesiacov neboli spolu vonku. Veľmi dobre vedela prečo je to tak, ale celú túto situáciu niesla len veľmi ťažko.

"Ach Jess, láska," prišiel k nej bližšie a vzal jej ruky do svojich dlaní, "ešte zopár týždňov musíme vydržať, a potom to už určite bude lepšie. Veď sama vieš čo nám povedal doktor. Ak nechceme o naše dieťatko prísť," kľakol si k nej a pohladil ju na brušku, "tak musíme byť veľmi opatrní a dávať si omnoho väčší pozor ako vtedy, keď si odpadla. Nechcem si ani len predstaviť, čo by sa mohlo stať, keby sa ti to prihodilo ešte skôr, ako si dorazila k mojej sestre. Keby sa vám niečo stalo, tak by som to neprežil, veríš mi láska?" Verila mu, ale aj napriek tomu mala z toho všetkého obavy.

"No tak, nebuď smutná. Chcem znova vidieť na tvojej tvári ten nádherný žiarivý úsmev, ktorý tak zbožňujem," vstal a jemne ju pobozkal na pery. Vedel, že keď slová nepomôžu, tak bozk určite áno. Naozaj to zabralo. Začali sa vášnivo bozkávať, a keby ich neprerušilo trúbenie auta, tak by sa od seba nevedeli ani odtrhnúť. Bola to Bryanova sestra Mary, ktorá ako vždy prišla dávať pozor na Jess. Odkedy u nej odpadla, tak mala veľký strach, že by sa to mohlo zopakovať. Vtedy pri Jess museli stáť asi všetci anjeli, keďže dopadla jemne na posteľ, z ktorej práve vstávala.

"Ahoj bráško," jemne ho pobozkala na líce a svoj ďalší pohľad venovala Jess. "Ako sa tak na vás dvoch pozerám, asi som vás zase vyrušila v tom najlepšom, ale tak nemám rentgenové oči ako Superman, tak mi to hádam prepáčite," žmurkla jedným očkom na oboch previnilcov.

"Myslím, že si prišla práve včas, lebo by sme asi začali robiť to, čo by sme vôbec nemali. Ach, nemôcť mať sex so svojím vlastným mužom je hotové prekliatie!" posťažovala si zúfalo Jess pri pomyslení na túto absurdnú situáciu.

"Viem, že to musí byť pre vás oboch ťažké, ale majte na pamäti, že to robíte pre bezpečnosť vášho dieťatka. Ozaj, ešte stále ste toho názoru, že nechcete vedieť jeho pohlavie?" vyzvedala Mary ako vždy.

"Áno, obaja sme sa rozhodli, že sa necháme prekvapiť, tak sa nás to už stále nevypytuj. Ak náhodou svoj názor zmeníme, tak ty budeš prvá, ktorá sa to dozvie," odpovedal jej Bryan znechutene. Už ho vážne nebavilo zakaždým sa opakovať ako papagáj.

"Dobre, dobre, len kľud bráško," zdvihla ruky pred seba, aby mu bolo jasné, že sa vzdáva, "ja len, že mi to stále nejde do hlavy. Ja by som od zvedavosti ani oka nezažmúrila, ale tak fajn, uznávam, nie každý je taký obrovský zvedavec ako ja."

"Ozaj, kde je Mike? Nebodaj sa mi podarilo prísť skôr ako jemu?" zažartovala Mary, aj keď veľmi dobre vedela, že on vždy prichádza až po nej. Ešte sa nestalo, že by niekedy prišiel skôr.

"Ako keby si ho nepoznala, Mike raz zmešká aj svoj vlastný pohreb," všetkých táto Jessina hláška rozosmiala.

"Hej, už mešká vyše polhodiny, typické, a to sa zvykne hovoriť, že je to výsadou žien," prispel aj Bryan do veselej nálady.

"No, čo my môžme vedieť. Možno je to žena v mužskom prevedení. Veď keď vidím tie jeho nádherné dlhé blonďavé vlasy a tie hnedé oči. Ach, no nebola by z neho krásna žena?" rozplývala sa Mary nad jeho krásou.

"Ach, sestrička, ty máš ale nápady," až ho striaslo, keď si predstavil Mikea ako ženu, "kedy sa mu s tým konečne priznáš?"

"Neviem o čom hovoríš, bráško," aj keď to celá zahanbená vyslovila, vedela veľmi dobre, na čo jej brat naráža.

"No dobre, Mary, nebudem ťa už viac trápiť." Našťastie ani nestihol, lebo už konečne zatrúbilo Mikeovo auto.

"My o vlku a vlk je už tu," skonštatoval úsmevne Bryan a rozlúčil sa bozkom so svojou Jess.

"Keby sa niečo dialo, dámy, tak mi dajte vedieť, je to jasné?" pohrozil ukazovákom aj jednej aj druhej, keď už vychádzal z dverí.

"Neboj sa, bráško. Okrem toho, že ty sa dnes večer poriadne zabavíš, tak sa rozhodne nič extra neudeje. Ale nemaj strachy, aj my sa nejako zabavíme, ale tak po našom, všakže Jess?" jemne ju Mary drgla do pleca, aby pritakala.

"Jasné, neboj sa láska a uži si to aj za mňa, nech už budeš kdekoľvek," snažila sa o úprimný úsmev, ale veľmi sa jej nevydaril. Bryan si našťastie nič nevšimol, lebo už smeroval k Mikeovmu autu.