Anjel 13 (05)

"Ahoj Mary, čo sa stalo? Je všetko v poriadku?" vystrašene sa opýtal svojej sestry.

"Jess škaredo odpadla. Pred chvíľou nás sanitkou priviezli do General Hospital. Prosím rýchlo príď! Veľmi sa bojím!" Keď počul Bryan tieto slová, tak zostal v šoku. Telefón pustil z rúk, až s rachotom dopadol kamsi pod stôl. Sám mal pocit, že bude nasledovať jeho osud, ale keď si Taylor s Mikeom všimli jeho výraz tváre, tak ho automaticky chytili z oboch strán, a pomohli mu posadiť sa.

"Bryan, čo, čo sa stalo? Desíš nás!" ujala sa slova znepokojená Taylor.

"Moja žena, odpadla, je v nemocnici, zomiera," po vyslovení toho posledného slova sa úplne zosypal. Slzy mu začali tiecť potokom a nikoho a nič v tej chvíli nevnímal. Cítil, že ju stráca, že stráca oboch. Vie, že by mal byť teraz silný kvôli nim, aj kvôli jeho sestre, ktorá ho celá preľaknutá čaká v nemocnici, no on nevládze...

"Kde je teraz? Kam ju odviezli? Bryan, počuješ ma? Hovor!" snažil sa ho Mike priviesť k vedomiu, čo sa mu na chvíľu aj podarilo.

"General Hospital," jediné slová, na ktoré sa zmohol.

"Poď Bryan, vezmem ťa tam. Musíš byť teraz pri nich," snažil sa ho postaviť na nohy, ale márne.

"Nie! Nemôžem tam ísť! Ja to nezvládnem!" zdráhal sa Bryan stále celý uplakaný.

"Ak ti to pomôže, pôjdem s tebou," zadívala sa mu Taylor do očí a opatrne ho pohladila po líci. Možno ani sama netušila prečo mu to navrhla, ale nedokázala sa pozerať na jeho bolesť.

"Taylor, ale veď to nemôžeš! Veď tu máš ešte spievať!" oponoval jej Mike, ktorý bol z jej návrhu priam šokovaný.

"Nedokážem sa postaviť na pódium a tváriť sa, že sa nič nedeje. Neviem to vysvetliť, ale cítim, že teraz musím byť pri Bryanovi. Viem, že ma potrebuje," hovorila o ňom, ako keby tam ani nebol, čo bola istým spôsobom aj pravda. Bryan bol stále v šoku a len útržkovite vnímal, čo sa okolo neho deje. Taylor mu podala pohár vody, aby sa napil. Bála sa, že z toho všetkého odpadne aj on.

"Ďakujem ti Taylor, ani nevieš, čo to pre mňa znamená, že si tu v tejto chvíli," dopil pohár vody a pomaličky sa pokúsil vstať. Taylor s Mikeom ho stále pridržiavali z oboch strán, aby nestratil rovnováhu. Namierili si to k východu, aby mohli ísť spoločne do nemocnice. Cestou stretli moderátora, ktorý vôbec nechápal, čo sa deje.

"Koncert sa ruší, bez udania dôvodu," zahlásila mu Taylor bez toho, aby sa na neho pozrela. V tejto chvíli ju netrápilo nič iné, iba osoba, ktorú mala po svojom boku.

Keď o niekoľko minút dorazili do nemocnice, tak zbadali Bryanovu sestru Mary ako hlasno narieka. Stál pri nej doktor, ktorý sa ju snažil upokojiť, ale márne.

"Pán doktor, čo sa stalo? Ako je na tom moja žena a dieťa?" opýtal sa Bryan s vypätím všetkých síl, aj keď už vopred tušil odpoveď...

"Je mi to ľúto, ale nepodarilo sa nám ich zachrániť. Ten pád, ktorý utrpela vaša žena, spôsobil krvácanie do mozgu. Bohužiaľ, nebola dosť silná na to, aby to zvládla. Prijmite prosím moju úprimnú sústrasť," skormútene povedal lekár a odišiel. Takýchto situácií zažil za tie roky v službe už mnoho, no i napriek tomu ho to stále ranilo. Keď vám umrie milovaná osoba, tak vás nezaujímajú žiadne slová, dokonca ani tie o úprimnej sústrasti. Preto povedal len to, čo bolo nevyhnutné a radšej sa v tichosti vzdialil. Vedel, že teraz potrebujú byť sami.

"Bráško, odpusť mi to prosím, je to len moja vina," spustila uslzená Mary, keď sa od nich doktor vzdialil.

"Sestrička, prečo tak hovoríš?" privinul si ju k sebe Bryan, aby ju aspoň trochu upokojil, aj keď on sám bol úplne mimo z toho všetkého.

"Na malú chvíľu som ju nechala samú, keď som si potrebovala odskočiť. Vravela som jej, aby ostala v svojej izbe a nikam nešla, ale neposlúchla ma. Keď som sa vrátila, tak som ju našla ležať v bezvedomí na chodbe pred jej izbou. Je mi to tak ľúto. Nikdy si to neodpustím!"

"No tak, Mary, nebola to tvoja vina. Nemôžeš za to. To skôr ja môžem viniť seba, že som dnes večer nebol s ňou," snažil sa vziať vinu na seba Bryan.

"Nie, nikto z vás za to nemôže! Niekedy sa dejú veci, ktoré idú mimo nás. Ak sa to muselo stať, tak by sa to skôr či neskôr aj tak stalo a nikto by tomu nezabránil. Neobviňujte sa z toho, prosím, už aj tak prežívate veľkú bolesť, tak sa netrápte ešte viac," snažila sa im prehovoriť do duše Taylor. Možno by na niekoho jej slová pôsobili len ako nejaké prázdne poučky naučené z múdrych kníh, no ona sama veľmi dobre vedela, akú veľkú hĺbku v sebe ukrývajú.

"Taylor má pravdu," podporil jej myšlienky Mike, "teraz musíme všetci držať pokope bez toho, aby sme sa obviňovali. Toto naozaj teraz nikomu nepomôže."

"Počkať, aká Taylor? Mi nepovedz, že...," až keď počula Mary jej meno, tak sa konečne porozhliadla okolo seba, "...preboha! Teraz odpadnem na mieste asi ja! Ty, ty si naozaj Taylor Swift?" nechcela veriť svojím vlastným očiam!

"Áno, som to ja, z mäsa a kostí. Aj keď by si niekto pomyslel, že mám len kosti, ale mám aj nejaké to mäso," pokúsila sa odľahčiť situáciu, aby aspoň na malý moment prišli všetci na iné myšlienky. Zdá sa, že sa jej to podarilo, keďže sa všetci rozosmiali, až upútali pozornosť okoloidúcich sestričiek.

"Nemám vôbec potuchy, čo tu robíš, ale ďakujem ti za to. Je to pre mňa naozaj veľká česť a pocta, že si tu teraz s nami práve v tejto ťažkej situácii. Vždy si na mňa pôsobila ako také slniečko a teraz ho naozaj všetci potrebujeme. Ešte raz, veľká vďaka Taylor. Keby si tu nebola, asi by som sa zbláznila...," už už sa znova chcela Mary pustiť do plaču, ale Taylor ju silno objala, aby jej dala pocítiť, že je tu pre ňu.

"A mňa neobjímeš?" spýtal sa smutne Bryan, lebo aj on potreboval v tejto chvíli objatie.

"Ale jasné, že áno. Poď sem," roztvorila svoju náruč a už mala v objatí oboch. Mike ich obďaleč pozoroval, a zrazu mal pocit ako keby videl pred sebou Jess. Aj ona sa zvykla s nimi objímať presne takto, ako to teraz robí Taylor.