Anjel 13 (06)

"Čo bude teraz ďalej?" spýtala sa Mary dúfajúc, že jej niekto dá na túto otázku aj odpoveď.

"Ako to myslíš sestrička?" jemne sa opýtal Bryan, lebo aj on si v duchu kládol tú istú otázku.

"Nechcem ísť teraz domov a byť tam sama, ale vlastne čo tam po mne. Do čerta! Ako môžem byť teraz taká sebecká a myslieť na seba?"

"Tým sa netráp Mary, myslím, že nikto v takejto situácii nechce zostať sám. Ak by si s tým súhlasila, tak môžeš ísť ku mne. Vlastne, táto ponuka platí aj pre teba kámo. Som si istý, že sa teraz tiež nechceš vrátiť domov," ponúkol sa Mike, aj keď najradšej by bol v tejto chvíli sám s Mary a utešoval ju. Už celé roky je do nej zaľúbený, ale nikdy nenabral odvahu, aby jej to povedal. Dokonca ani Bryan nič nespozoroval, teda aspoň sám Mike si to myslel.

"To je od teba naozaj pekné gesto Mike, ale niečo mi hovorí, že chceš byť s Mary sám. Nech sa ona sama rozhodne," v tej chvíli si ani neuvedomil ako okato prezradil svojho priateľa.

"Bráško, čo to hovoríš? Prečo by chcel byť so mnou sám? Veď ja sa mu vôbec nepáčim. Vždy, keď sa stretneme len tak náhodne na ulici, tak radšej odvráti pohľad a tvári sa, že ma vôbec nepozná," zosmutnela pri živých spomienkach na takéto situácie, a tých bolo naozaj neúrekom.

"Mary, môžeš na chvíľku?" opýtala sa jej Taylor, aby sa s ňou mohla v súkromí porozprávať. Zašli za roh, aby ich tí dvaja nemohli vidieť ani počuť.

"Áno? Deje sa niečo, Taylor?" nechápavo sa jej opýtala.

"Chcem sa ťa niečo teraz spýtať, ale neber to prosím ťa tak, že vyzvedám niečo, do čoho ma nič nie je, ale... zdá sa mi to, alebo sa ti Mike naozaj páči?" jemne sa na ňu usmiala a zadívala sa jej do očí.

"Bože, Taylor, to je na mne až tak vidieť?" zahanbene sklopila zrak.

"Myslím, že ťa najviac prezradili tvoje vlastné slová, a smútok s akými si ich vyslovila. Prečo si myslíš, že o teba nemá záujem?" podvihla jej bradu, aby jej znova mohla čítať z očí.

"Ty si myslíš, že sa mu páčim? Prečo mi to potom nepovedal a tváril sa ako keby som bola pre neho vzduch?" neveriacky pokrútila hlavou. Veď niečo také by si predsa všimla, alebo nie?

"Vieš, Mary, to isté by som sa teraz mohla opýtať aj ja teba. Prečo si mu to nepovedala?"

"Lebo som sa bála," smutne priznala.

"Čoho si sa bála Mary? Veď si nádherná mladá žena, ty sa vôbec nemáš čoho báť," pohladila ju po tvári a utrela jej slzičku, ktorá si našla cestu von z jej smutných očí. Taylor jej neklamala. Každý, kto sa na Mary pozrel, hoc aj jedným očkom, tak mohol oslepnúť z tej oslnivej krásy. Jej okrúhlu tvár zdobili žiarivé svetlomodré kukadlá, malý noštek a pery s oblým výrezom v hornej časti. Dlhé rovné tmavohnedé vlasy s ofinkou boli takisto neprehliadnuteľné.

"Ale keď ja nie som taká štíhla ako ty," namietala Mary.

"Mary, prosím ťa, netáraj. Si nádherná taká aká si, aj s pár kilami navyše, ktoré v tvojom prípade vôbec nie sú na škodu, lebo zvýrazňujú tvoju ženskosť. Veď sa pozri na mňa, niekedy mám pocit, že som ako taká palica, ktorá sa čoskoro zlomí," touto poznámkou sa jej znova podarilo Mary rozosmiať.

"Taylor, ako to do čerta robíš, že si taká úžasná?" opýtala sa jej počas smiechu.

"Nie som viac úžasná ako ty, len si možno trošku viac verím," usmiala sa na ňu a pokračovala, "tak ako si sa rozhodla? Chceš byť s Mikeom sama?"

"Ani nevieš ako veľmi, ale bojím sa, že bude so mnou chcieť... no veď vieš čo myslím," celá sa začervenala, keď si na to pomyslela.

"Počkaj, prečo sa toho bojíš, Mary? Ešte stále si...?" radšej to nevyslovila nahlas, aby ju nedostala do ešte väčších rozpakov.

"Áno, som... a hanbím sa za to," zosmutnela a sklopila zrak k zemi.

"Mary, ale veď... za to sa netreba vôbec hanbiť. Veď to je v dnešnej dobe vzácnosť. Mala by si byť na to práveže pyšná," snažila sa jej Taylor vyvrátiť mylný názor.

"Tebe sa to povie. Pomaly končím univerzitu a takmer všetky moje spolužiačky sú už vydaté, a niektoré dokonca už majú aj deti. A čo ja? Ešte som nemala ani poriadne rande."

"Mary, teraz ma pozorne počúvaj," nadvihla jej bradu, aby sa jej mohla dívať priamo do očí, "ostatné baby nech ťa nezaujímajú. Sú to ich životy a ich rozhodnutia. Jediná osoba, ktorá ťa musí zaujímať, si len a len ty, nikto iný. Rozumieš, čo tým chcem povedať?"

"Rozumiem ti, Taylor, ale..."

"Nie, nie, už žiadne ale nechcem počuť. Musíš si už konečne uvedomiť, že si jedinečná. A ak máš obavy ohľadne tej veci, tak sa nemusíš báť. Ak sa Mikeovi naozaj páčiš a nebudeš to chcieť, tak mu to kľudne povedz. Keď na teba vedel čakať celé roky, tak ešte chvíľu počká. Ver mi," usmiala sa na Mary a pohladila ju po chrbte.

"Ďakujem ti, Taylor, si naozaj úžasná, ale keď ja teraz budem s Mikeom, kto bude s Bryanom? On teraz nemôže byť sám, nemôžem ho nechať samého," znova zosmutnela, keď si uvedomila, čo sa odohralo len pred niekoľkými minútami.

"Bryan nebude sám, o to sa neboj. Postarám sa o neho, sľubujem. A teraz už poďme, nech na nás náhodou nezabudnú," dodala Taylor s úsmevom a bok po boku s Mary sa vrátili k Bryanovi a Mikeovi. Keď si ich tí dvaja všimli, tak im vykročili naproti.

"No konečne dámy, už som si myslel, že ma porazí, keď by som mal ešte o sekundu dlhšie byť s Bryanom sám," posťažoval si Mike, na ktorom bolo vidieť, že je už z neho zúfalý.

"Fajn, díky... Je to presne tak ako som pred chvíľou povedal. Už tu nemám čo hľadať na tomto svete bez Jess," povedal to s takou bolesťou, ktorá sa zabodávala do duše každému, kto to v tej chvíli počul.

"Bryan, prečo tak hovoríš? Mám ti dať zase výchovnú facku ako pred rokmi?!" Taylor vedela, že milé slová v takejto situácii už nezaberú, tak to skúsila iným spôsobom.

"Počkať, o čom to hovoríš? Ty sa poznáš s mojím bratom?" Mary zostala šokovaná z toho, čo práve počula.

"Poď so mnou, ja ti to vysvetlím," povedal jej Mike potichu, aby to Bryan nezačul. Vyšli z nemocnice a zobral ju do auta. Vedel, že ak Bryanovi nepomôže Taylor, tak už nikto. Sám nerozumel tomu, ako to bolo možné, ale cítil, že má na neho obrovský vplyv. Preto ho nechal s Taylor osamote. Vedel, že ho nechal v tých najlepších rukách...