Anjel 13 (10)

Podobná nálada panovala aj u Mikea. Aj napriek tomu, že ich dosť rozladili tie raňajšie správy, snažili sa cez to preniesť. Museli sa predsa zaoberať dôležitejšími vecami.

"Mike? Ako to bude teraz s pohrebom? Niečo mi hovorí, že môj brat sa do toho asi sám nepustí," načala túto tému Mary, aj keď s veľkou nevôľou.

"Nerád to vravím, ale asi to bude na nás. Zatiaľ o tom nevie nikto okrem nás štyroch. A vlastne ani neviem, komu to máme povedať," zamyslel sa Mike.

"Ako to myslíš? Veď jej rodičia predsa stále žijú," nešlo jej to do hlavy.

"To je síce pravda, ale nikto z nás nevie kde sú."

"Ale ako je to možné? Veď Jess mi ich neustále spomínala a dokonca plánovala ísť za nimi, keď porodí."

"To vážne?" Mike zostal z tohto zistenia prekvapený. Celé roky bol totiž v tom, že s ňou prerušili kontakt, odkedy sa dala dokopy s Bryanom. Vraj nebol pre ich dcéru dosť dobrý, a dokonca aj on sám počul na vlastné uši od jej otca, že ak s ním ostane, tak ju vydedí. Aký paradox, ani sa toho nestihla dožiť.

"Na môj dušu, Mike! Dokonca mi spomínala aj nejaké listy, ktoré si medzi sebou napísali! S najväčšou pravdepodobnosťou ich má niekde schované, aby ich Bryan nenašiel."

"Tomu sa mi nechce veriť. Ako ti vôbec mohla o niečom takom povedať, keď si jeho sestra? Čo ak by si mu to povedala alebo sa nejako preriekla pred ním?" vôbec neveril tomu, čo mu práve Mary povedala. Veď to vôbec nedávalo žiadnu logiku.

"Vieš, Mike... ako by som to...," nevedela nájsť tie správne slová, "skrátka, bola to dohoda. Ja som nemohla vyzradiť jej tajomstvo, a ona zas to moje."

"Hmm, asi sa nemám pýtať, aké bolo to tvoje, však?" potmehúdsky sa na ňu usmial.

"No v skutočnosti sme tých tajomstiev mali viac," zostala z tohto priznania akási nervózna.

"Asi je to niečo, o čom by som nemal vedieť, však?" zamyslel sa Mike, keď si všimol jej výraz tváre.

"Prepáč, teraz na to asi nie je vhodný čas, ale ak ťa to poteší, tak jedno z nich už vieš," skúsila sa na neho usmiať, aj keď stále bola nesvoja.

"No dobre, toto už nechajme radšej tak... ale čo teraz budeme robiť?" prehrabol si svoje dlhé blond vlasy.

"Musíme ísť do bratovho domu, nič iné nám neostáva," skonštatovala Mary.

"To myslíš teraz vážne?" pozrel sa na ňu nechápavo.

"Samozrejme, veď tam mám odparkované auto, či azda chceš byť doživotne môj osobný šofér?" už sa vracala znova do svojej kože.

"Noo, ponuka je to lákavá, ale neviem, či by sa mi to aj oplatilo," objal ju okolo pása a pritiahol si ju k sebe.

"Hmm, takže ty chceš brať úplatky, čo?" žmurkla naňho a jemne ho pobozkala na pery.

"Niee, to by som si nikdy nedovolil," pobozkal ju tiež a dodal, "len chcem vedieť, či bude moja práca aj patrične ohodnotená."

"Odvez ma teda k Bryanovi a cestou zatiaľ porozmýšľam, či s tebou uzatvorím obchod alebo nie," dali si ešte jeden sladký bozk, a potom vyrazili na cestu.

Do polhodiny už parkovali pred domom Bryana, kde si všimli, že okrem auta, ktoré si tam nechala Mary, je tam zaparkované aj iné auto.

"Čie je to auto?" spýtal sa automaticky Mike, keď si ho všimol, "ešte nikdy som ho pred domom nevidel."

"Hmm," Mary váhala, či mu to má povedať alebo nie, "mám taký pocit, že sa to čoskoro dozvieme. Poďme dnu a uvidíme."

"A čo ak je to zlodej?" namietal Mike.

"Ty musíš pozerať veľa detektívok a kriminálok, že je to tak?" drgla doňho, nech sa už pohne.

"A ty musíš pozerať veľa hororov, lebo len v nich sa ľudia vrhajú vedome do levovej papule."

"Joj ty," trepla Mikea jemne po zadku, lebo stále tam stál ako Socha slobody, "keby som nemala ani tušenia, koho je to auto, tak tam rozhodne nevkročím len tak, ako keby sa nechumelilo, i keď ako pozerám na tú oblohu, čoskoro sa zase bude chumeliť."

"Takže ty vieš koho je to auto, ale nepovieš mi to? Ty potvorka jedna," chytil ju pevne za zadok, aby jej to vrátil.

"Sakra, Mike!" konečne sa jej podarilo úprimne zasmiať, "neobťažuj ma takto verejne na ulici! Nechaj si to radšej na neskôr."

"No dobre, už som slušný," zasmial sa aj on, a konečne sa pohli smerom k Bryanovmu domu. Keďže bol niekto vo vnútri, tak dvere boli odomknuté. Keď vošli dnu, tak odniekiaľ počuli hlasné vzlyky. Mary ihneď vedela, že prichádzajú z Jessinej izby, ktorú obývala posledné mesiace. Bryan totižto nechcel nič riskovať, a preto presunul celú jej izbu z prvého poschodia na prízemie.

Dvere do izby boli pootvorené, a tak si Mike s Mary dovolili trochu špehovať. Samozrejme, že Mike bol tentokrát väčší zvedavec ako Mary, ale to len preto, lebo netušil, kto sa v izbe ukrýva. Keď si všimol ako sedí na posteli staršia žena s kratšími sivými vlasmi v drdole, tak si nebol celkom istý, kto to môže byť. Predsa len, bola mu otočená z profilu a mala sklonenú hlavu.

Mary v tejto žene automaticky spoznala Jessicu, Jessinu matku, ktorá práve držala v rukách jednu zo zarámovaných fotiek svojej milovanej dcéry. Bola na nej malá Jess, ktorú držala na rukách Jessica. Mary si túto fotografiu pamätala veľmi dobre, keďže ju Jess mala postavenú na svojom nočnom stolíku. Niet divu, že to Jessica nezvládala bez sĺz, ktoré sa predierali von stále viac a viac. Mary bola z toho pohľadu taká vykoľajená, až si ani neuvedomila, že otvorila dvere do izby a začala plakať aj ona. Jessica to započula a keď si všimla, že je to Mary, tak jej automaticky roztvorila náruč. Mary neváhala ani sekundu a rozbehla sa k nej. Mike stál stále vo dverách celý šokovaný z toho, čo sa pred jeho očami odohráva. Vôbec netušil, že sa tie dve poznajú takto dôverne a už vôbec si nespomínal, že by niekedy mali spolu takýto blízky vzťah.