Anjel 13 (11)

"Mike, nestoj tam a poď k nám," ukázala mu Jessica na voľné miesto na posteli, keď sa už trochu upokojila.

"Vy dve sa poznáte?" opatrne sa ich spýtal Mike.

"Áno, poznáme sa už roky, ale je mi jasné, že o tom nemáš ani poňatia," odpovedala mu Jessica.

"Zrejme aj toto je jedno z tých vašich tajomstiev," zamyslel sa Mike, pričom svoje slová adresoval Mary.

"Áno, aj toto je jedno z nich," súhlasne prikývla Mary.

"Ako si sa sem dostala?" vyzvedal Mike po chvíľke ticha.

"Neboj sa Mike, ešte neviem kráčať cez steny, takže normálne cez dvere," keď videla na Mikeovi, že stále nechápe, tak dodala, "mám náhradné kľúče, pre prípad núdze."

"A ako si sa dozvedela o tom, čo sa stalo?" pokračoval v otázkach Mike.

"Ja som jej to povedala," odpovedala mu Mary.

"Kedy si to stihla?" čudoval sa Mike.

"Vieš, vždy, keď sa niečo deje, tak Jessica je ihneď prvá osoba, ktorej sa zverím."

"Ale prečo? Vôbec tomu nerozumiem," lámal si nad tým hlavu, ale nevedel na to prísť, "čo vás dve tak veľmi spája? Jess to rozhodne nebude."

"To sa mýliš, Mike. Práve Jess bola tá, ktorá nás pred rokmi spojila," snažila sa ho uviesť Mary do obrazu.

"Ach... buď to niektorá z vás vysype narovinu, alebo si to nechajte do hrobu," Mike už začal byť trochu podráždený z takýchto polovičných odpovedí.

"Len pokoj, Mike, všetko sa za chvíľu dozvieš," snažila sa ho upokojiť Jessica.

"Ja mu to nechcem povedať," obrátila sa na ňu Mary, ktorej sa pomaly a isto začali lesknúť oči od sĺz, "nie som na to pripravená."

"Mary, prečo plačeš?" objal ju Mike a pohladil po vlasoch, "povedal som niečo zlé? Ak áno, tak mi to prepáč, nechcel som, len... vôbec netuším, čo sa tu deje a nemám z toho vôbec dobrý pocit."

"Nie, Mike, ty za to nemôžeš, len... sú tu isté veci, o ktorých vôbec nevieš a ja...," rozplakala sa ešte viac, "ja, bojím sa tvojej reakcie. Bojím sa, že stratím aj teba."

"Mary, no tak," objal ju ešte silnejšie a začal ju hladiť po chrbte, "čakal som celé roky na to, aby sme mohli byť spolu. Nech by si povedala alebo urobila čokoľvek, môžeš mi veriť, že ma nestratíš."

"Ani vtedy, keď ti poviem, že som Jess zabila ja?"

"Mary, drahá, ty nemôžeš za to, čo sa včera stalo," vstúpila do toho Jessica.

"Ale áno! Keby sme sa spolu nemilovali, tak ešte mohla žiť!" vytrhla sa z Mikeovho objatia a nové útočisko našla v kúte izby. Schúlila sa tam ako za trest.

"Čo to hovoríš, Mary?" Mike neveril vlastným ušiam.

"Ty si o tom vedela?" namieril svoj pohľad na Jessicu.

"Áno, Mike, ja viem všetko!"

"Ale ako? Prečo? Nechápem," bol z toho celý zmätený.

"Mary? Povieš mu to ty alebo ja?" spýtala sa jej Jessica.

"Mike, posaď sa prosím, toto bude zjavne na dlhšie," ukázala mu na posteľ, "Mary, ty sa posaď na stoličku oproti nemu."

"Ja sa bojím, ja to nezvládnem," vzpierala sa Mary, ktorá stále plakala.

"Som tu s tebou," vystrela k nej ruku Jessica, aby jej pomohla vstať zo zeme, "zvládneš to, ja ti verím."

"Povie mi už konečne niekto, o čo tu vlastne ide? Začínam sa cítiť ako v cvokhause," Mikeovi už pomaly a isto dochádzala trpezlivosť.

"Nie si ďaleko od pravdy, Mike. Takto nejako to zvykne vyzerať na našich sedeniach, len s tým rozdielom, že teraz si oproti nej ty, a nie ja," uviedla ho Jessica do obrazu.

"Počkať, ty si jej cvokárka?" neveriacky a prekvapene zároveň sa pozrel na obe.

"Psychoterapeutka, ale áno, vo voľnom preklade sa to dá aj takto nazvať."

"Tak fajn, som samé ucho. Ktorá z vás začne?" preskakoval pohľadom z jednej na druhú.

"Teraz je to už len na tebe, Mary," pohladila ju po ruke a venovala jej úsmev, aby ju povzbudila.

"Neviem odkiaľ mám začať."

"Najlepšie bude asi od začiatku," povedal jej Mike už pokojnejším tónom.

"Dobre, ale najskôr sa ťa niečo opýtam, Mike. Hovoril ti niekedy Bryan o svojom detstve? O našom detstve?"

"Fuuha, keď sa nad tým zamyslím, tak ani nie. Vždy, keď som sa ho na niečo z detstva pýtal, tak to len zahovoril. Viem len to, že ste prišli o rodičov ako malí," skonštatoval Mike, keď sa pohrabal v svojej pamäti.

"Áno, naša mama zomrela krátko po mojom narodení a otec, ten sa vraj z toho všetkého upil k smrti ešte skôr, než som oslávila svoje prvé narodeniny. To sme sa však dozvedeli až omnoho neskôr, od tety Meredith, keď bola na smrteľnej posteli. Vraj nás tým chcela ochrániť."

"Pred čím?" skočil jej do reči Mike.

"Neviem, možno pred bolesťou zo straty? Ale tú sme aj tak obaja pociťovali. Boli sme bez rodičov. Vedeli sme, že mama zomrela, ale o otcovi sme si mysleli, že sa na nás len vykašľal. Boli sme vlastne siroty, len sme o tom nevedeli. Teta Meredith sa snažila ako vedela, vychovávala nás najlepšie ako mohla, ale ani to nevyplnilo tú prázdnotu, ktorú sme s bratom celé roky pociťovali. Každý z nás sa s tým vyrovnával po svojom. Bryan začal piť ako tínedžer, a ja? Celé dni som len nariekala a nenávidela sa za to, že ja som prežila a moja mama nie," pri pomyslení na to sa znova rozplakala ako dieťa.

"Chcela som umrieť, Mike. Každý jeden deň som si neželala nič iné, len svoju vlastnú smrť. Chcela som ísť za mamou. Chcela som byť s ňou, tak strašne mi chýbala... Potom, keď zomrela teta Meredith, bolo mi už všetko jedno. Bryan sa snažil ako vedel, ale nezvládal to. Svoj žiaľ zapíjal alkoholom, a ja som sa dala na drogy. Nebrala som ich však preto, aby mi bolo lepšie, tak ako ostatní, nie. Ja som ich vnímala ako prostriedok, ako cestu k svojmu koncu. Nemala som prečo žiť, nemala som sa komu vyžalovať. V škole sa mi len vysmievali kvôli mojej postave. Nikoho nezaujímalo to, ako sa cítim. Nikto nemal ani len šajnu o tom, čo prežívam. Bola som sama a opustená... Všetko sa to začalo meniť, keď do nášho života vstúpila Jess. Ona jediná si všimla, že nie je so mnou niečo v poriadku. Chcela mi pomôcť, preto mi odporučila svoju mamu. Bola som jej za to veľmi vďačná. Každým dňom som ju mala rada viac a viac, až nakoniec," na chvíľku sa odmlčala, "až nakoniec som sa do nej zamilovala!"

"Čože???" Mike neveril vlastným ušiam.

"Áno, dobre počuješ, Mike. Milovala som ju nadovšetko! Možno ešte viac ako ju miloval môj brat."

"Ona o tom vedela?" spýtal sa jej Mike, lebo sa chcel dozvedieť, či toto práve nebolo to tajomstvo, ktoré Jess ukrývala pred celým svetom.

"Zo začiatku nie, bála som sa jej to povedať. Ani Jessice som sa s tým nechcela priznať, ale sama to spozorovala, lebo sa môj stav začal rapídne zhoršovať."

"Takže toto je to tajomstvo, ktoré si mi dnes spomínala?" odpoveď poznal skôr, ako ju vyslovila sama Mary.

"Áno, ale je to len jedna časť toho tajomstva," chvíľu sa odmlčala a hľadala tie správne slová, "totižto, z nás sa stali milenky."

"Preboha! Ako dlho to trvalo? Odkedy vlastne?" tak takéto tajomstvo Mike nečakal ani vo sne.

"Od mojej osemnástky," vedela to úplne presne. Prvýkrát sa spolu milovali v deň jej osemnástych narodenín. Bol to pre ňu ten najkrajší darček, aký kedy mohla dostať.

"Wow, som v šoku! Ale prečo si myslíš, že môžeš za jej smrť?" akosik to Mikeovi nedávalo zmysel.

"Vieš, Jess mala zakázaný akýkoľvek druh rozrušenia alebo vzrušenia, vrátane sexu. Dokonca aj pri bozkávaní hrozilo, že to zle dopadne. Vždy sme sa však krotili, ale včera sa nám to nejako vymklo spod kontroly. Začali sme sa vášnivo bozkávať, až to skončilo pri vášnivom milovaní. Potom som si odskočila, a zvyšok už vieš..."

"Ach, Mary, ale veď to predsa vôbec neznamená, že za to môžeš ty. Jednoducho sa to stalo. Už si zabudla, čo nám povedala Taylor?" pripomenul jej Mike Taylorine slová...

↓spomienka↓

"Nie, nikto z vás za to nemôže! Niekedy sa dejú veci, ktoré idú mimo nás. Ak sa to muselo stať, tak by sa to skôr či neskôr aj tak stalo a nikto by tomu nezabránil. Neobviňujte sa z toho, prosím, už aj tak prežívate veľkú bolesť, tak sa netrápte ešte viac..."

↑spomienka↑

"Toto naozaj povedala Taylor?" prekvapene sa pozrela Jessica na Mikea, ktorý jej následne prikývol, "wow, je to naozaj múdre dievča. Niečo mi akurát napadlo."

"Čo také?" spýtali sa obaja naraz.

"Bola by som veľmi rada, ak by Taylor zaspievala na pohrebe mojej dcéry, ale ešte radšej budem, ak Bryana naozaj spraví šťastným, keď už moja dcéra nemôže..."

"Počkať, tebe by nevadilo, keby sa s ňou môj brat dal dokopy?" Mary zostala prekvapená zo slov Jessicy.

"Prečo by malo? Veď si to zaslúžia, rovnako ako aj vy dvaja," usmiala sa na nich a dodala, "tam, kde sa niečo končí, sa vždy niečo aj začína. Na túto múdrosť netreba nikdy zabúdať."

Keď už bola Jessica na odchode, tak sa jej Mike ešte spýtal: "Ako to bude s tým pohrebom?"

"S tým si nerobte starosti, o to sa postarám ja. Vidíme sa čoskoro, držte sa." zamávala im a už jej nebolo.

"Mike?" prihovorila sa mu Mary po chvíli ticha, "čo si teraz o mne myslíš?"

"Som šokovaný z toho všetkého, to je jasné, ale... jednu vec viem naisto," pritiahol si ju k sebe, aby sa jej mohol dívať do očí, "si úžasné silné dievča, ktoré si toho veľa vytrpelo, a som veľmi rád, že si sa mi s tým zdôverila. Myslím, že sa môžem považovať za šťastného muža, keď môžem mať po svojom boku práve teba, Mary."

"Ďakujem ti, Mike, ani nedokážem vysloviť, čo to pre mňa znamená," aj ona sa mu zadívala do očí.

"Tak mi to povedz inak," usmial sa na ňu s jeho typickým potmehúdskym úškrnom.

"Takto?" pobozkala ho jemne na pery.

"Presne takto," prikývol a začali sa vášnivo bozkávať.

"Počkaj, si si istá, že to chceš práve tu?" zháčil sa Mike, keď si uvedomil, že sú v Jessinej izbe.

"Môžme prejsť aj do Bryanovej, ak chceš," žmurkla na neho a pokračovala v bozkávaní.

"Vyhrala si, radšej tu," súhlasne na ňu žmurkol a pomaly sa začali vyzliekať...