Anjel 13 (13)

"Taylor, Bryan, gratulujem vám, som z vás úplne dojatá," prišla za nimi rozcitlivená Jessica do zákulisia, "veľmi vám to obom zo srdca prajem, naozaj."

"Ďakujeme ti, Jessica, ani si nevieš predstaviť ako veľa to pre nás znamená," objal ju Bryan ešte stále so slzami v očiach.

"Synak, dovoľ mi, aby som sa pripojil ku gratulácii," prišiel za nimi na vozíčku aj starší zúbožený pán Eric, Jessin otec, ktorého rakovina kostí každým dňom ničí viac a viac, "zároveň by som sa chcel ospravedlniť za to, čo všetko som tebe a svojej dcére spôsobil. Odpusť mi to, prosím, ak môžeš."

"Odpúšťam vám, pane," naklonil sa k nemu a pevným stiskom si podali ruky.

"Taylor, tvoje slová sa hlboko dotkli mojej hriešnej duše. Bol by som veľmi opovážlivý, keby som ťa poprosil o to, aby si predniesla príhovor aj na pohrebe mojej dcéry?"

"Pane, som poctená vašou prosbou, ale obávam sa, že nie som kompetentná, aby som niečo také mohla urobiť," snažila sa to Ericovi vyhovoriť.

"Súhlasím so svojím mužom. Myslím, že je to naozaj skvelý nápad. Nemusíš toho povedať tak veľa ako tu, dokonale bude stačiť zopár slov pred tvojím vystúpením. Čo ty na to?" pridala sa k Ericovi aj Jessica.

"Dobre teda, ale iba pod podmienkou, že každý z vás tiež niečo povie," navrhla Taylor a všetci súhlasne prikývli.

Po chvíli sa presunuli na miesto, kde sa mal konať Jessin pohreb. Bol ním nádherný biely kostol, v ktorom sa pred siedmimi rokmi oženil Bryan s Jess. Obaja mali vtedy dvadsaťdva rokov. Keď si Bryan spomenul na jej nádherné modré šaty, v ktorých vyzerala ako princezná, tak ho premkol smútok. Dodnes si pamätá na tú chvíľu, keď k nemu kráčala. Jej dlhé vlnité plavé vlasy, svetlozelené oči a jej neprekonateľný žiarivý úsmev priťahoval pozornosť všetkých ako magnet. Nejeden muž si tajne želal, aby v tej chvíli stál na Bryanovom mieste. Teraz je to presne naopak...

"Hovorí sa, že číslo sedem prináša šťastie. Pred siedmimi rokmi som stál na tomto mieste, aby som si zobral Jess za svoju manželku. Boli to naozaj krásne roky plné šťastia, lásky a radosti. Ako každý pár, ani my sme sa nevyhli občasným hádkam a problémom, ale vďaka nim sme sa stali omnoho silnejšími. Moja milovaná Jess, aj napriek tomu, že sa dnes s tebou lúčim, viem, že si nikam neodišla. Viem, že tvoja duša bude strážiť nás všetkých, ktorí sme ťa milovali a naďalej aj budeme. Odpočívaj v pokoji. Amen!" predniesol svoj príhovor Bryan ako prvý.

"Drahá Jess, nebolo to tak dávno, keď si do môjho života vstúpila ako anjel. Ty sama veľmi dobre vieš, že keby nebolo teba, nebolo by už ani mňa. Len vďaka tebe stojím teraz tu. Nikdy sa nezmierim s tým, že už ťa nebudem môcť nikdy objať, že už sa ti nebudem môcť zveriť s tým, čo ma trápi a čo ma teší. Nikdy sa nezmierim s tým, že už nie si medzi nami, ale viem, že teraz si sa stala naozaj tým, čím si vždy bola. Viem, že si sa stala anjelom, a preto ťa prosím so slzami v očiach, ochraňuj ma aj naďalej, tak ako si to robila doteraz. Milujem ťa Jess, nikdy na teba nezabudnem! Odpočívaj v pokoji. Amen!" po Maryinej reči nezostalo ani jedno oko suché. Mike ju silno objal a sám mal problém povedať aspoň zopár súvislých viet.

"Ach, Jess, ako je to vôbec možné, že práve ty, ktorá si nám vždy dokázala vyčariť úsmev na tvári, nám teraz spôsobuješ slzy? Pamätám sa, ako si si vždy zo mňa uťahovala, že vždy všade meškám. Asi sa stal zázrak, teraz som tu prišiel načas, ale to je asi tým, že som nešoféroval ja," pár ľudí sa rozosmialo, aj keď to pôsobilo trochu zvláštne, "Jess, nech si kdekoľvek, dúfam, že ťa tam neoberú o tvoj zmysel pre humor. Odpočívaj v pokoji. Amen!"

"Dcérka moja, myslel som si, že z tohto sveta odídem ako prvý, aby som ti ukázal ako sa to robí. Zase som sa zmýlil, a si to práve ty, čo si nám všetkým ukázala, že sa to takto vôbec robiť nemá. Nemá sa odchádzať z tohto sveta, keď tu máš ešte kopec ľudí, ktorí ťa potrebujú. A už vôbec sa nemá odchádzať vtedy, keď máš s niekým nedoriešené účty. Ja viem, asi ťa už omrzelo čakať na deň, kedy ťa požiadam o odpustenie za to všetko trápenie, ktoré som ti spôsobil. Jess, ak ma počuješ, tak mi prosím odpusti. Bolí ma, že som ti nestihol do očí povedať, ako je mi to všetko ľúto. Ale už môžem pomaly odrátavať dni, kedy sa znova stretneme. Dúfam, že tam na mňa kdesi počkáš. Nikdy som ťa neprestal milovať a nikdy ani neprestanem. Do skorého videnia, dcérka. Odpočívaj v pokoji. Amen!" Eric sa len tak-tak držal pri svojich slovách, no potom sa už rozplakal. Jessica si k nemu čupla a silno ho objala.

"Ďakujem vám všetkým, ktorí ste tu dnes prišli rozlúčiť sa a uctiť si pamiatku mojej dcéry. Som si istá, že by nečakala toľkú účasť. Vždy bola skromná, a ako tu už odznelo, rozdávala okolo seba smiech a nekonečnú lásku. Nikdy nechcela vidieť niekoho plakať a trápiť sa, no ja viem, že to bola práve ona, ktorá sa vždy trápila pre bolesť druhých. Moja drahá Jess, nech si kdekoľvek, ja viem, že si s nami, rovnako ako aj my sme s tebou. Nikdy na teba nezabudneme a pevne verím, že ani ty na nás. Odpočívaj v pokoji! Amen!" Pohľadom vyhľadala Taylor a vyzvala ju, aby prišla k nej: "Teraz prenechávam priestor Taylor Swift, ktorá nám všetkým niečo pekné zaspieva."

"Ďakujem Jessica," objala ju a pokračovala, "ak mám byť úprimná, sama neviem, čo by som mala v tejto chvíli povedať. Skúsim sa vás teda opýtať, bojíte sa smrti? Viem, asi hlúpa otázka. Kto by sa jej nebál, však? Možno sa nebojíme tak veľmi vlastnej smrti, ako sa bojíme smrti našich blízkych. Je to úplne normálne. Nikto z nás nechce prísť o toho, koho miluje. Veľa z nás si však myslí, že smrť je zlá. Lenže neexistuje zlá smrť, ani dobrá smrť. Smrť je skrátka iba smrť. Je to súčasť života, je to jeho doplnok, niečo ako druhá strana mince. Častokrát sa utešujeme tým, že smrťou nič nekončí. Ak sme niekoho milovali počas života, naša láska k nemu nekončí, pokračuje ďalej. Ak niekto zomrie, ostáva žiť naďalej, v našich srdciach, myšlienkach a spomienkach. Raz možno príde deň, keď si na nás už nikto nespomenie, ale chcem veriť tomu, že sa vždy nájde aspoň jeden jediný človek, pre ktorého budeme stále žiť. Tým pádom sa smrťou naozaj nič nekončí, lebo všetci veríme a chceme veriť v to, že duša človeka je večná a nesmrteľná... Dovoľte mi teraz, aby som vám zaspievala pieseň Soon You'll Get Better, ktorá je pre mňa veľmi osobná. Venujem ju všetkým vám, ktorí bojujete so strachom zo straty blízkeho človeka, ako aj vám, ktorí ste o blízkeho človeka prišli. Venujem ju aj tebe, Jess. Nech si kdekoľvek, verím, že je ti tam lepšie."