DJ BoBo - Hard To Say I'm Sorry
Ľudia, toto čo vám teraz poviem je neskutočné. Akože, normálne sa hanbím za to, ale ja som niekedy debil, ale fakt že totálny. Aby ste z toho neboli mimo aj vy, tak vám poviem o čo išlo, alebo ide? Jasné, že stále ide o to! No, idem už teda k veci...
Mám perfektnú krásnu manželku, ktorú neskutočne milujem, ale ako býva zvykom, aj nám sa občas pošťastia nejaké tie hádky, či nedorozumenia. Naposledy to bola ale totálna somarina. Predstavte si, že ste unavený ako kôň, a vaša žena sa s vami chce milovať. Možno je to typická situácia, ale to čo nasledovalo u nás, tak to sa rozhodne nedeje každému, teda aspoň dúfam. Normálne som na ňu vyprskol, že som totálne na mraky a že nech si zapne niečo šteklivé, keď už je v takej náladičke. No to ste mali vidieť tú jej reakciu. Začala do mňa hádzať asi všetky vankúše, ktoré v hotelovej izbe našla, až ma to fakt totálne prebralo a skočil som po nej. No ona sa odo mňa odtiahla a zmizla! Jednoducho uprostred noci niekam zmizla! No a čo teraz? Tak som jej začal volať na telefón, ktorý sa z nezistených príčin ozval z vedľajšej izby. No super, to si môžem akurát tak poklebetiť sám so sebou. Typická žena. Keď jej mobil netreba, tak si ho vezme aj na záchod, ale keď sa jej človek chce dovolať, tak si ho jednoducho zabudne zobrať so sebou, úžas. Lenže, to by nebola ona, aby jej ten mobil nechýbal, takže o takú polhodinku sa vrátila. Ja celý vytešený a v duchu pripravený na to, že sa jej ospravedlním, ale bum, nešlo to. Akonáhle som to chcel vysloviť, tak som zase povedal nejakú hovadinu. Začal som jej vyčítať, že nech si pri ďalšom odchode vezme aj mobil so sebou. No chápete to??? To ako keby som jej rovno povedal, že vypadni zase! Hovorím, totálny debil som! Tak sme sa zase pochytili, ale tentokrát už neodišla, len si zobrala paplón do vedľajšej izby. No super, a teraz mám akože zaspať v pokoji, hej? Och, zapálil som si cigu a čert to ber. Potreboval som si skrátka ukľudniť nervy. Po chvíli sa mi podarilo záhadne zaspať.
No ale ten sen, čo sa mi v noci sníval, moje nervy. To bolo dačo horšie ako všetky nevydarené komédie dokopy. Začalo to tým, že som sa prebudil sám v izbe. Pozerám na všetky svetové strany a oči vypuľujem jak taká stará babka, keď rodí na záchode, ale nikde nikoho. Chvíľu som sa ponaťahoval a potom prešiel som do vedľajšej izby, a tam vidím svoju ženu ako ešte spí. Počkať, toto sa mi asi nesníva. Toto už musí byť krutá realita. Tak som sa pozrel z okna, a tam vidím taký stánok s kvetmi. Jeden taký nádherný mi padol do oka, a vedel som, že musím niečo urobiť. Keď nedokážem povedať prepáč slovne, tak to musím vyskúšať inak.
Vyrazil som z hotelovej izby ako tajfún a aj sa mi zdalo, že si to niekto odniesol, ale nevenoval som tomu pozornosť. Videl som len jeden jediný cieľ, kvety. Keď som išiel cestou k výťahu, tak mi tam zavadzal taký nejaký vozík, v ktorom asi niekto mal roznášať raňajky, alebo niečo na ten spôsob. Celou silou som ho šmaril preč, až sa mi zase zazdalo, že si to niekto odniesol. Lepšie povedané ten vozík niekoho odniesol kamsi preč. To mi ale nezabránilo, aby som pokračoval v svojej misii. Dostal som sa do výťahu a v ňom taký pánko v jednej ruke držal na tácke nejaký džbán s džúsom alebo limonádou, či čo to vlastne bolo. Najskôr som sa mu pozdravil len očne, ale keď už sme boli na prízemí, tak som ho pekne potľapkal po chrbte na rozlúčku, ako to zvyknú niekedy robiť starí známi. No on chudák stratil rovnováhu, a ten džbán namieril do tých tlačítok, ktoré človek stiskne, keď chce ísť na nejaké poschodie. Asi to fakt vysvetľujem ako debil, ale hádam je každému jasné, o čom točím. No keď už som pri tom točení. To ste mali vidieť toto. Keď som vyšiel z toho výťahu a toho chudáka tam nechal v dyme, tak som si to namieril k otočným dverám, cez ktoré som sa mal dostať von. Najskôr mi ale cestu zahátil nejaký týpek s rebríkom, tak som ho len podliezol. Myslím ten rebrík, nie toho týpka, aby bolo jasné. Keď už som prešiel cez tie dvere, tak som takou silou nimi zatočil, že nejaký chudák, čo bol za mnou, sa začal točiť s nimi. Páni moji, to bolo hotové divadlo. To som si samozrejme všimol až po tom, ako ma chcel prevalcovať, keď už som si to mieril k tomu stánku s kvetmi. Našťastie som mu uhol, ale to bol teda pohľad. Išiel som k tomu stánku, a zrazu som začul ako nejaký bicykel narazil do nejakého auta. Som si istý, že som nebol jediný koho chcel ten točiaci človek nabrať na seba. No neriešil som to a išiel som už konečne kúpiť kvety! Dal som kvetinárovi peniaze, vybral som si peknú kyticu, cez ktorú ale bolo čosi prehodené, tak som to len odhodil a zrazu počujem za sebou nejaký náraz a výstrek ako keby nejakej fontány. No kašľal som na to a utekal za mojou ženou.
Keď už som vchádzal do hotela, tak okolo mňa zrazu začali pobehovať hasiči. Až potom som si všimol ten výťah, z ktorého sa pekne dymilo. No, dnes mi to teda pekne išlo. Ale to ešte nie je všetko. Keď už som sa fungujúcim výťahom doviezol na to naše poschodie, tak som si kľakol s kyticou pred dvere. To by som ale nebol ja, keby som si nepomýlil aj to, kde máme izbu. To som zistil, až keď sa dvere otvorili a z nich vyšiel taký čudák, ktorý ako keby práve prekonal nejaký elektrický výbuch na svojej hlave. No proste des, a to si ešte dovolil mi takmer vytrhnúť tú moju kyticu z rúk! Nenažranec jeden! Síce, rozhodne to nechcel zožrať, ale jeden nikdy nevie.
O pár sekúnd sa už vo vedľajších dverách objavila moja krásna žena, tak som si to k nej nasmeroval. Objal som ju a dal som jej tú nádhernú kyticu. Povedal som jej, ako veľmi ma to všetko mrzí, že sa k nej niekedy správam ako totálny idiot. Povedal som jej, že ju stále milujem, aj keď to tak niekedy naozaj nevyzerá a hovorím veci, ktoré by som vôbec nemal. Ona to všetko vie, a aj napriek tomu ma stále miluje. No omnoho jednoduchšie by všetko bolo, keby nebolo také ťažké povedať prepáč...
Interpret: DJ BoBo
Pieseň: Hard To Say I'm Sorry (Je ťažké povedať prepáč)
Album: Planet Colors
Rok: 2001