Dva nože (2020)

Tento príbeh som napísal v júni 2020 do súťaže Poviedka 2020, ktorú vymyslela jedna užívateľka na wattpade. Keď som si teraz, už ani neviem po akom dlhom čase, znova prečítal tento môj výtvor, tak som mal z neho až zimomriavky...

Je hlboká temná noc. Všetky hviezdy, ktoré ešte pred chvíľou žiarili, niekam zmizli, vyparili sa. Už ani mesiac nesvieti. Pohltila ho černota, tebe veľmi dobre známa temnota. Vedel si, že sa to raz musí stať. Vedel si, že raz príde ten deň, ktorého ste sa obaja tak veľmi obávali.

Ešte pred malou chvíľkou ste spolu kráčali v romantickom objatí ruka v ruke. Cítil si jej teplo, ktoré ťa vždy chránilo. Ochraňovalo ťa pred tým, čo ti bolo predurčené, čo vám obom bolo predurčené. Márne ste sa snažili nemyslieť na to a zahnať temné myšlienky do kúta. Obaja ste však vedeli, že sa to nedá. Nedá sa ujsť pred osudom, ktorý vám prichystali vaši predkovia.

Odrazu necítiš teplo jej dotyku. Počuješ len krik a plač. Nechceš sa pozrieť jej smerom, lebo vieš, že ak to urobíš, tak to navždy zmení všetko. No musíš to urobiť. Tvoj vnútorný hlas ti to prikazuje. Na pár sekúnd strácaš vedomie. Vrátiš sa k sebe vo chvíli, keď počuješ jej hlas: "Prosím, pomôž mi! Vráť sa! Nedovoľ mu zvíťaziť! Ty to zvládneš!"

Vieš, že to nezvládneš. Vieš, že sú to len obyčajné slová plné strachu a bolesti. Žiadne slová ani želania už nezmôžu nič. Tvoj osud sa naplnil. Ale čo spravíš s tým jej? Urobíš to, alebo ju toho ušetríš? Chcel by si ju do toho nezatiahnuť, lenže na to si mal myslieť už pred rokom. Keď zomieral tvoj otec, tak ti zveril tajomstvo, veľmi škaredé tajomstvo. Nechcel si veriť jeho slovám. Nechcel si si pripustiť, že presne o rok si po teba prídu. Tvoj otec to nemal robiť. Nemal z teba spraviť monštrum len preto, aby si on sám zaručil život bez toho, aby sa ním stal. Keď si sa narodil, tvoj otec dostal na výber. Buď by sa stalo monštrum z neho, keďže zradil svoj vážený rod, svojich predkov, alebo by sa stalo monštrum z teba rok po jeho smrti. Vaši predkovia mu dali na výber len preto, aby zistili, či si naozaj váži tvoj život až natoľko, aby ťa toho uchránil. Ako si už od neho pred rokom sám zistil, bol to obyčajný sebec. Nemal ťa v láske až natoľko, aby ti daroval krásny život plný svetla.

Teraz nastal ten deň zúčtovania. Keby si to vedel skôr, sám by si ho zabil vlastnými rukami. To by ale znamenalo, že by si len urýchlil svoj osud omnoho skôr. Vedel si to, preto si sa snažil žiť v mieri a s láskou. Naivne si si myslel, že láska všetko prekoná. Veď tak o nej hovoria ľudia. Vraj láska je všemohúca. Vraj prekoná aj zlo. Možno by sa tak aj stalo, keby vaša láska bola skutočná. Nie, netvrdím, že ste sa vôbec nemilovali, práve naopak. Ten, kto vás poznal, si bol nadmieru istý, že väčšej lásky v širokom vesmíre niet. Len vy sami ste tomu nechceli uveriť a báli ste sa. Báli ste sa spojiť v jeden celok, v jedno telo a v jednu dušu.

Zase si na pár sekúnd mimo. Preberieš sa až na jej ďalšie volanie: "Prosím, nezabíjaj ma! Neubližuj mi!" V tej chvíli pocítiš, že máš niečo v ruke. Je to nôž. Niečo ti tu však nehrá. Ten nôž je úplne čistý, nie je na ňom žiadna kvapka krvi. Už tomu viac neodoláš, musíš sa na ňu pozrieť, čo sa to vlastne deje. Pozrieš sa konečne na ňu a uvidíš ako leží na zemi, v kaluži krvi. Ako je to možné? Čo to má znamenať? Zabil si ju ty? Nie, nezabil, veď ešte dýcha. Ale čo potom ten nôž v tvojich rukách? Kto jej to urobil, keď tu nik iný okrem vás dvoch nie je?

Odrazu niečo preletí ponad tvoju hlavu. Nestihol si si toho tvora ani všimnúť, no obďaleč vidíš niečo, čomu vôbec neveríš. Kto to je? Čo to je? Ako je to možné, že vyzerá presne tak ako ty? Nie, nikdy si nemal žiadneho brata, a dvojča už vôbec nie. Tak, čo to potom má toto všetko znamenať? Zrazu vidíš ako ti z diaľky máva nožom. Je to ten istý nôž, ako máš v rukách teraz ty. Rozdiel je len v tom, že na tom jeho sú stopy po krvi. Takže to bol on! On môže za to, že teraz tvoja láska leží na zemi, takmer bezvládne.

Čo teraz urobíš? Stojíš pred veľmi vážnym rozhodnutím, ktorý zmení celý tvoj život. Rozhodneš sa ísť za ním a pomstiť sa, alebo to necháš tak a budeš pri svojej milovanej až do samotného konca? Vlastne, môžeš ju zachrániť. Áno, dobre počuješ. Môžeš ju zachrániť jedine ty. No spôsob akým to urobíš, je iba na tebe. Ten nôž v ruke nemáš nadarmo, je to voľba.

"Láska, prosím ťa, zachráň ma! Neubližuj mi!" Znova sa na ňu pozrieš, a tá krvavá mláka sa čím ďalej tým viac zväčšuje. Každou sekundou ju strácaš, tak na čo ešte čakáš?! Nevieš čo máš robiť, však? Na jednej strane cítiš lásku, no na strane druhej ťa začína ovládať nenávisť. Cítiš ako sa v tebe hromadí neskutočne veľký hnev. Ešte stále v diaľke vidíš svoje druhé ja, ktoré sa pomaly a isto začína približovať. Zrazu sa pozrieš na svoj nôž. Už sa na ňom začínajú objavovať drobné červené kvapky. Už naozaj nemáš veľa času. Buď teraz alebo nikdy!

Rozhodol si sa zobrať jej telo a mihnutím oka ste sa obaja ocitli u vás doma. Netušíš ako je to možné, že ste sa tam dostali len tvojou jedinou myšlienkou na váš spoločný domov, ale teraz nie je čas na ďalšie úvahy. Opatrne ju ukladáš na vašu posteľ. Ešte stále narieka a prosí ťa, aby si ju zachránil. Ona ti verí. Každý jeden deň, čo ste spolu, tak ti verí. Je len na tebe, či budeš konečne veriť aj ty jej.

V rukách máš stále ten nôž. Tých červených kvapiek je stále viac a viac. Pomaličky ju ním vyzliekaš úplne donaha. Nikdy predtým si ju nevidel v takej kráse. Keď vidíš to miesto odkiaľ tečie toľko krvi, znova do teba vstúpi neskutočný hnev. Zrazu si všimneš, že sa to miesto zväčšuje. Počkať, ako je to možné? Jej telo reaguje na tvoje vnútorné pocity? Tak sa skús upokojiť, nádych a výdych a znova. Odlož ten nôž, už ho nebudeš potrebovať.

Pozri sa na jej nádhernú tvár. Dotkni sa jej a zotri jej tie škaredé slzy. Áno, presne takto, s citom a jemne. Už neplače, už sa na teba aj začína usmievať. Rukou ťa hladí po tvojej tvári, jej úsmev je čoraz viac väčší a krajší. Áno, miluješ jej nádherný úsmev, keď sa pred tebou zjavia jej rozkošné jamky. Odrazu začínaš cítiť teplo. Roztápaš sa ako nejaký ľadovec. Keď sa zadívaš na to miesto odkiaľ vyteká krv, vidíš, že sa čoraz viac zmenšuje. To ťa napĺňa neskutočným pokojom a radosťou.

Nakloníš sa k nej a pobozkáš ju. Cítiš ako tebou prechádza veľké teplo. Už sa to nedá vrátiť späť. Musíš pokračovať v tom, čo si začal. Stále sa bozkávate, tak vášnivo, až obaja strácate dych. Je to iba klamlivý pocit. Až teraz obaja začínate dýchať. Až teraz sa začínate naozaj milovať. Myslel si si, že tento deň bude tvojím koncom. Bál si sa toho, že všetko stratíš, že stratíš ju. Opak je pravdou. Ona v teba verila neustále, veď je to predsa Láska. Tá nikdy neprestáva veriť. Tá je tu vždy pre to, aby každého zachránila a za každých okolností. Práve teraz zachránila teba, drahá Samota. Tým, že si zachránil aj ty ju, sa z teba všetka temnota vytratila. Odteraz ti už neprislúcha nosiť to škaredé meno. Odteraz sa aj z teba stala Láska. Tam, kde je láska, nemôže byť samota...