Ničota

Predstav si
Že zajtra ráno vstaneš
A nebudeš si pamätať
Nič...

Nie však preto
Že budeš mať opicu
Ale preto, že to sám
Chceš...

Chcel by si to?
Chcel by si zabudnúť?

Na všetko zlé
Kvôli čomu už nevládzeš
Ale aj na to krásne
Čo ťa drží pri živote...

Ak máš také niečo
Tak si to nenechaj
Nikým a ničím
Vziať...

Možno si to neuvedomuješ
Ale isto je tu niekto
Kto nemá ani toľko
Čo ty...

Možno niekto nemá sestru
Ktorá mu ide na nervy
Možno niekto nemá brata
S ktorým by sa pobil...

Možno niekto nemá lásku
Ktorá mu dokáže
Vyčariť úsmev na tvári
Ale aj smútok na srdci...

Možno niekto nemá nič
Ani to malinké svetielko
Ktoré by mal vidieť
Na konci...

Na konci všetkého
Kde sa nič nekončí
Na konci všetkého
Kde nič nezačína...

Chcel by som sa prebrať
A na nič nemyslieť
Jednoducho povedané
Na všetko zabudnúť...

Možno práve vtedy
By som sa zobudil
Z tej hnusnej ničoty
Ktorú klamlivo nazývam
Svojím životom...