Otec

Otec
Slovo, ktoré pre mnohých
Tak veľa znamená
Slovo, ktoré som ja
Takmer nikdy nepoznal

Viem, nie je to len slovo
Je to človek z mäsa a kostí
Je to človek, vďaka ktorému som na svete

Želal by som si mať spomienky
Pekné spomienky
Na teba a na mňa
Na nás dvoch
Alebo aj na nás troch
No nemám ich

Vyrastal som takmer celé detstvo bez teba
Vždy mi však niečo chýbalo
Možno nie práve ty
Ale človek, ktorého by som oslovil
Slovom otec

Človek, ktorý by mi dal lásku
Človek, ktorý by bol pre mňa vzorom
Človek, na ktorého by som bol hrdý
Človek, ktorý by bol rovnako hrdý na mňa

Keď sme sa po mnohých rokoch mali stretnúť
Tešil som sa na teba
Tešil som sa na to
Že si vynahradíme stratený čas
Že budem mať v svojom živote niekoho
O kom som vedel, že mi aj napriek všetkému chýba

Chcel som, aby sme boli rodina
Túžil som po tom, veď...
Každý si to predsa zaslúži, no nie?

Nám dvom to žiaľ nebolo dopriate
Nevedeli sme si nájsť k sebe cestu
Zlyhali sme na celej čiare, obaja
Ja ako syn, ty ako otec

Chcem veriť tomu
Že si sa chcel ku mne naozaj priblížiť
Len si nevedel ako
Rovnako ako som to nevedel ani ja

Aj keď to možno nebola pravda
Ale chcem, aby aspoň táto pekná myšlienka
Po tebe zostala

Chcem veriť tomu
Že si ma mal aspoň trochu rád
Len si mi to nedokázal povedať

Chcem veriť tomu
Že počas svojich posledných chvíľ
Si myslel aj na mňa
A na to, čo všetko sme spolu mohli zažiť
Keby bolo keby...

Neviem, či si zaslúžiš tieto slová
Neviem, či si zaslúžiš tieto slzy
Ktoré práve teraz plačem

Chcem však, aby si niečo vedel
V hĺbke svojho srdca
Kdesi v svojej trinástej komnate
Som ťa vždy mal rád
Veď si predsa môj otec

Chcem veriť tomu
Že keď sa raz naše duše stretnú
Že si všetko vynahradia
A celú večnosť budú spolu bok po boku
Tak ako sme mali byť spolu počas života

Ak si tam niekde hore a vidíš ma
Dávaj, prosím ťa, na mňa pozor
Zbohom otec
Vidíme sa neskôr

Venované pamiatke môjho otca (13. 09. 1957 - 25. 12. 2021)