Rande po dvadsiatich rokoch (05)

"Oci, nezdá sa ti, že sa majú k sebe nejako dôverne blízko?" spýtal som sa svojho otca, keď som si uvedomil, že sa od seba nejako nevedia odtrhnúť.

"Veď sú predsa otec a dcéra. Podľa mňa je to úplne normálne." skonštatoval bez nejakej dávky emócií.

"Myslíš, že už jej to povedal?"

"To vôbec netuším, ale bol by som radšej keby tento výjav bol dôsledok toho, ako keby vysvitlo, že sa z nich stali milenci." povedal to úplne s vážnou tvárou, ale mne bolo poriadne do smiechu pri tejto predstave.

"Ježiš oci! To čo ti preboha napadlo? To by bolo to isté ako keby sme sa my dvaja dali dokopy!"

"Myslíš ty a ja?" opýtal sa s hrôzou v očiach, čo ma ešte viac rozosmialo.

"Sakra oci! Veď ja nie som na chlapov! Myslel som ju a mňa," ozrejmil som mu to takmer sa šúľajúc po zemi ako taká šúľanka.

"No ale veď ty nie si ani na baby!" šplechol mi do ksichtu takmer pravdu.

"To nikdy nemôžeš vedieť!" zdvihol som naňho výstražný ukazovák.

"Počkaj, a ty by si nebodaj chcel niečo mať s Andrejkou? To mi chceš povedať, že si si nikdy žiadnu nenašiel, lebo si do nej?" Tak toto ma už totálne odrovnalo!

"Preboha mŕtveho! Ja nie som do nej!" Ako mu len takáto kravina mohla napadnúť?!

"A do koho teda si? Lebo do niekoho byť musíš, inak si to skrátka neviem vysvetliť prečo ty, takmer štyridsať ročný chlap, ktorý by už mal pomaly očakávať príchod vnúčika, hádam ešte ani nevidel nahú ženskú naživo!" Au, tak toto ma zabolelo!

"A predstav si, že som videl nahú ženskú naživo!" odvrkol som mu nadurdene!

"Ale nepovedz, čo si išiel do nejakého striptízového baru? Alebo si si nebodaj nejakú ženskú prenajal?" Tak toto ma už nasralo!

"Doriti s tebou! Za čo ma máš? To máš o mne až takú úbohú mienku?" Adrenalín vo mne stúpal rýchlosťou blesku!

"Dobre, dobre, ukľudni sa, toto som asi prehnal," vystrel ruky nad hlavu.

"To si píš, že si to prehnal! A vôbec, keby som tak aj urobil, čo je teba do toho?!" vyštekol som na neho už trošku pokojnejšie.

"Keby si tak urobil, tak by som ti zagratuloval!"

"Čože? Tak toto mi vysvetli!" To už sa môj hnev zmenil na poriadne začudovanie sa.

"No, skrátka, ja som sa nikdy neodvážil na niečo také, aj keď som o tom často premýšľal," priznal sa s červeňou v tvári.

"Ja som na to nikdy ani len nepomyslel, ale môžeš byť pokojný, nič také som neurobil! Nemáš mi teda prečo gratulovať."

"No dobre teda, verím ti. Kto ale bola tá vyvolená, ale hlavne kedy si to stihol? Veď si celé dni len doma." Mám sa mu s tým priznať alebo nie? A šak čo, aj tak tú záhadnú ženskú asi nikdy v živote už neuvidím.

"Pamätáš sa na leto 2010?"

"Počkaj, niečo sa mi marí. Nešiel si vtedy so sestrou do Mníchova na nejaký festival?"

"Áno, presne. Bol to tuším nejaký Energy in the Park na prelome júla a augusta."

"No tak hovor, čo sa tam dialo?" Otec celý nažhavený na to čo mu poviem, ale keď sa to dozvie, ach jaj...

"No, spoznal som tam nejakú babu," začal som rozprávať príbeh, o ktorom okrem Andrejky nikto nič nevie, "nepamätám si už presne do detailov ako vyzerala, ale viem, že ma očarila jednak svojím anjelským úsmevom a tričkom mojej obľúbenej kapely, čo mala na sebe."

"A ďalej?" spýtal sa ma po chvíľke ticha, kým som sa snažil si na ňu bližšie spomenúť, ale márne.

"No, keďže mala to tričko Reamonn, tak som sa ju snažil nejako osloviť. Predpokladal som, že bude asi z Nemecka, tak som to na ňu skúsil po nemecky tým typickým Hallo, sprechen sie deutsch? Ona na mňa len nechápavo pozrela, ale nič nepovedala. Tak potom som to vyskúšal po anglicky Do you speak english? No ona stále len nemo na mňa pozerala, až som si začínal myslieť, či nie je náhodou nemá! No a potom som len tak sám pre seba, ale za to celkom hlasno zahromžil, Tak po akom dočerta hovoríš? Ona to začula a začala sa nekontrolovateľne smiať. V tej chvíli som ja na ňu začal nechápavo pozerať. To si mal vidieť ako som sa ja potom rehotal, keď mi zrazu odpovedala Ta si predstav, že po slovensky!"

"To vážne?! Ty kokos!" aj jemu z toho prišlo smiešne, keď si to predstavil, "no a čo bolo teda ďalej?"

"No tak sme začali konverzovať, samozrejme po našom, povedala mi, že prišla na ten festival len kvôli tomu, aby mohla aspoň raz vidieť jej milovaný Reamonn, keďže v tom čase odohrávali už svoje posledné koncerty. Si predstav, že ani ona neznáša festivaly!"

"Tak to je terno! Obaja neznášate festivaly, ale spoznali ste sa práve tam. Tak tomuto sa hovorí osudová láska, nie?"

"Hmm, no možno by bola, keby...," zrazu som zosmutnel pri tej nešťastnej spomienke.

"Keby čo? Čo sa stalo?" spýtal sa ma nedočkavo otec.

"No, po tom koncerte sme sa všetci štyria aj s Andrejkou aj jej kamoškou pobrali do penziónu, v ktorom sme boli ubytovaní. Andrejka zostala na izbe so svojou kamoškou a ja som išiel na izbu s tou babou. Nejako sme si padli do oka, tak sme si proste ešte chceli pokecať a tak."

"No a zjavne to neostalo len pri tom kecaní, však?" vytušil otec správne.

"Áno, teda vlastne k ničomu nedošlo, aj keď sme to obaja chceli."

"Netrep, k niečomu predsa muselo dôjsť, keď toto bola zjavne tá ženská, ktorú si videl nahú."

"No vlastne áno, k niečomu došlo, teda pokúšali sme sa, aby k niečomu došlo, len to skrátka nešlo."

"No dobre synak, ale teraz to skús po slovensky a zrozumiteľne, lebo som z toho pako." Sakra, to si nedokáže domyslieť?! S nikým som sa o tom ešte takto nerozprával. Aj Andrejka to zo mňa musela ťahať ako z chlpatej deky takmer celý deň, keď sme sa vrátili z toho festivalu. Všimla si, že sa niečo so mnou deje, a tak mi s tým nedala pokoj, kým som jej to všetko nevyrozprával.

"Sakra, ako by som to... skrátka sa mi nepostavil," už len, keď som to vyslovil, tak mi z toho prišlo zle.

"Čože?! To mi chceš povedať, že si mal pred sebou, podľa tvojich vlastných slov, nádhernú babu a ty jednoducho nič? Ani to s tebou nehlo?!"

"Hej, tak nejako," smutne som prikývol.

"No dobre, a čo sa teda dialo potom? Vysmiala ťa alebo...?" ďalej vyzvedal otec.

"Nie, nie, bola s tým celkom v pohode, teda aspoň mne sa to snažila nahovoriť, ale videl som na nej, že ju to sklamalo. Sakra, veď čo mi azda mala zablahoželať k skvelému výkonu?!"

"Kľud, pokoj, nečerti sa, ale skúšali ste to len raz alebo viackrát?" Kedy už prestane s tými otázkami?! Načo som mu to ja blbec začal rozprávať?!

"Áno, skúšali sme to viackrát, rôznymi spôsobmi, ale výsledok bol stále rovnaký. Stačí ti to?!" Už som nemal chuť sa v tom ďalej rýpať, no jemu to zjavne nestačilo.

"Ruku na srdce synak, je toto dôvod prečo si stále sám?"

"Jeden z dôvodov, ale áno. Je to asi hlavný dôvod," priznal som pred ním to, čo som dlhé roky nedokázal priznať ani sám pred sebou.

"Prečo si to niekomu nepovedal? Možno by stačilo len ísť za doktorom, veď to nie je žiadna hanba predsa."

"Vieš oci, mám takú teóriu, že takmer každej ide hlavne o sex. Už len z toho titulu som sa zaprisahal, že s tým nebudem nič robiť. Doteraz som dokázal žiť bez toho, tak môžem aj naďalej."

"Trochu ťa poopravím, nejde im hlavne o sex, ide im aj o sex."

"Aký je v tom rozdiel? Žiadny! Či im ide iba o to, alebo je to len ako cesta k niečomu inému, čomu niekto hovorí láska, tak výsledok je predsa rovnaký!" hrdo som si stál za svojím, aj keď som veľmi dobre vedel, že sa len snažím oklamať sám seba.

"Je v tom dosť veľký rozdiel, či sa s tebou niekto chce vyspať len pre vlastné potešenie tela, alebo mu ide aj o naplnenie duše." snažil sa mi dohovoriť, ale zbytočne.

"Už stačilo otec! Ako som povedal, ak má byť sex vstupenkou k láske, tak ďakujem, neprosím!" povedal som svoje posledné slovo!

"Dobre, fajn, už sa o tom nebudeme baviť. Ale aj tak sa budem modliť, aby ti raz do cesty vstúpila taká žena, ktorá zmení tento tvoj postoj." Na toto som sa len ironicky usmial a ďalej to nekomentoval. Nech sa modlí, keď sa mu chce. Aj tak viem, že taká žena neexistuje.

Keď už som si myslel, že je tejto téme naozaj koniec, tak sa môj otec z ničoho nič opýtal: "Neskúšal si tú babu vyhľadať neskôr? Možno keby ste si vytvorili spolu nejaký dlhší vzťah, tak by to mohlo fungovať, nie?"

"Keby som aspoň vedel jej meno, tak by som ju isto kontaktoval," priznal som.

"To mi chceš povedať, že ste spolu chceli skočiť rovno na vec bez toho, aby ste vôbec poznali svoje mená? Ty kokos..."

"Možno mi ho aj povedala, ale buď som ho v tom hluku prepočul alebo som skrátka naň zabudol. Veď je to už dvadsať rokov kriste!"

"A to nemáš ani jej fotku? Ani nevieš odkiaľ je?"

"A načo by mi bolo vedieť odkiaľ je? Čo by som dal inzerát do novín s titulkom Hľadám nádhernú babu, ktorú som spoznal na festivale, ale bol som z nej až tak mimo, že ani nepoznám jej meno?! Veď to by bolo na smiech!"

"Synku, veď to je na smiech aj bez toho! A čo fotka? Žiadna?" pokračoval vo vyzvedaní.

"Tuším sme sa cvakli do jej smartfónu, ale keďže som mal v tom čase len obyčajný tlačítkový, tak mi ju nemala ako poslať."

"A to si jej nedal ani žiadny e-mail alebo čo ja viem čo si vtedy používal, fakt nič?!"

"Nie, pôvodne som to mal v pláne pri rozlúčke, ale úplne mi to vyfučalo z hlavy po tej spoločnej noci a ona si môj kontakt tiež nepýtala."

"No veď ani sa nedivím," skonštatoval otec sucho.

"Oci!" skríkol som naňho, lebo som tušil na čo narážal.

"Joj, myslel som to tak, že žiadna ženská si nepýta od chlapa kontakt, lebo by si potom mohol niečo namýšľať."

"Choď s tým dočerta! Ženská nerobí toto! Chlap nerobí tamto! Chlap musí toto!... Dobre vieš, že neznášam takéto myslenie! Keď niekto niečo chce, nech to skrátka urobí, bez rozdielu na to, či je to muž alebo žena alebo čo ja viem aká guta! Skrátka, keď nechcela, tak nechcela a bodka! Už sa o tom naozaj nebavme, lebo mi už dochádza trpezlivosť a dobre vieš, že vtedy musia ísť všetci odo mňa preč!" Alebo lepšie povedané ja od nich, ak nechcem, aby som náhodou niekomu nepovedal alebo nespravil niečo zlé. Odišiel som od neho trochu ďalej a vytvoril si súkromnú imaginárnu bublinu, do ktorej som v tej chvíli nechcel nikoho a nič prepustiť. Keď som si všimol, že k nám idú naproti Michal s Andrejkou, ihneď mi bolo jasné, že môj plán stroskotal.