Rande po dvadsiatich rokoch (07)

Za pár minút sme už všetci sedeli u Andrejky. Zapla sa telka a naši otcovia sa zapozerali do nejakého športu. Pre nás s Andrejkou to bol dôvod, aby sme ich nechali osamote. Ani jeden z nás totiž nebol fanúšikom športu. Len čo sme vošli do jej izby, tak jej začali prichádzať na mobil samé upozornenia. Jedno cinknutie za druhým.

"Čo máš tajného ctiteľa, ktorý nevie bez teba vydržať?" zažartoval som na jej účet.

"Skôr to vyzerá tak, že ty máš tajnú ctiteľku," prekvapene vyhlásila, keď si tie všetky správy prešla, "píše mi tá moja kamoška, že či už som sa s tebou rozprávala o tej babe."

"Prečo je taká zvedavá?"

"No jej je to vlastne ukradnuté, ale píše mi, že vraj tá Katka sa na teba stále pýta."

"Jejda, takže už to nie je dievča bez mena," krásna Katarína, pomyslel som si v duchu, "no ale prečo je taká nedočkavá?"

"Veď som ti vravela, že sa s tebou chce stretnúť, tak asi ju už mátaš v snoch."

"No, viem si živo predstaviť tie jej nočné mory, asi sú také isté ako aj tie moje," radšej som sa nad tým len zasmial, aj keď kedysi som to vnímal úplne inak.

"Čo ty vieš, možno sníva o tom, ako si ju berieš za ženu," začala sa smiať aj ona, ale mne v tej chvíli úsmev zamrzol.

"Toto nie je vôbec smiešne! Vieš si predstaviť mňa ako ženícha? A čo potom svadobná noc? Čo by sme počas nej robili?" Ach, už len myšlienka na to mi spôsobovala nervy.

"Nečerti sa! Veď dá sa robiť čokoľvek! A čo myslíš, akú svadobnú noc majú asexuálne páry?"

"Ase... čo? To čo je za slovo?" tváril som sa, že ho počujem prvýkrát v živote, aj keď mi nebolo až také neznáme.

"Mi nepovedz, že nevieš čo je asexuál, bo ma z teba pične na mieste!" teatrálne sa chytila za srdce a zvalila sa na posteľ.

"Nie je mi až tak neznáme, ale prečo si ho vôbec spomenula? Aký to má súvis so mnou?" najskôr mi to nešlo do hlavy, ale potom som už začal tušiť kam tým asi mieri.

"Dobre, takto sa ťa spýtam. Čo všetko vieš o asexuáloch? Kto to podľa teba je?"

"Čo chceš, aby som ti teraz odverklikoval nejaké poučky alebo čo?"

"Kriste nie! Len proste ako to ty vnímaš, teda ak niečo o nich naozaj aj vieš," pozrela sa na mňa takým skúmavým a neveriackým pohľadom.

"Hmm, veľa o nich neviem, len to, že vo všeobecnosti sú to ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nepociťujú sexuálnu príťažlivosť. Spomínam si, že kedysi som sa tým zaoberal, ale potom som od toho upustil."

"Prečo si sa tým zaoberal a prečo si s tým prestal?" Asi som sa ocitol zase na výsluchu, to je teda deň.

"No ako by som to, skrátka istého času som mal pocit, že k nim patrím," priznal som to bez okolkov.

"A teraz už ten pocit nemáš?" stále sa na mňa dívala tým skúmavým pohľadom.

"Neviem, čím viac som sa v tom hrabal, tak tým väčší chaos som v sebe mal, tak som to už potom radšej prestal riešiť. Nie je to koniec koncov jedno, čo vlastne som a čo nie som?"

"Ach, ty si fakt zaujímavý prípad. Väčšina to má tak, že sa silou mocou chce niekam zaradiť a vykričať to do sveta na plné hrdlo."

"Áno viem, ale viem aj to, že skrátka neznášam akékoľvek škatuľky. K čomu je to vlastne dobré?" spýtal som sa nechápavo, lebo naozaj som tomu nerozumel.

"Ak niekto vie, kým vlastne je a čo je zač, tak sa mu potom hneď dýcha lepšie. Alebo mi chceš azda nahovoriť, že ti vyhovuje takáto nevedomosť?" Ach, tými otázkami vedela pekne zahrať na citlivú strunu.

"Nie, vlastne áno, teda... sakra... a keby som aj bol asexuál, čo by sa tým zmenilo? Veď aj tak celý život žijem bez sexu a nehodlám to zmeniť."

"Zamýšľal si sa niekedy nad tým, že prečo je to tak? Ako fajn, nechceš mať v živote sex, je to možno crazy, ale nie si jediný. Ale vysvetli mi prosím, prečo nechceš lásku? To chceš naozaj zostať do smrti sám?" A to som si myslel, že už budem mať na dnes kľud s takýmito témami.

"Dobre vieš, že nechcem, ale mám azda na výber? Všade, kde sa obzriem, tak všetci riešia len kto sa kde a s kým vyspal. Už toho mám skrátka po krk."

"Prečo sa stále sústreďuješ iba na sex? A čo láska?"

"Sakra, nie je to jedno? Veď už mnohé roky platí taká nepísaná rovnica, že sex rovná sa láska."

"Marek," pohladila ma po líci a zadívala sa mi do očí, "sám dobre vieš, že to nie je pravda. Áno, uznávam, že u väčšiny ide sex a láska ruka v ruke, ale existujú aj takí ľudia, ktorí nepotrebujú k láske sex."

"Hm, možno máš pravdu, ale aj tak, čo z toho? Aká je pravdepodobnosť, že nejakú takú stretnem? Podľa mňa dosť mizivá."

"A čo ak si ju už stretol?"

"Myslíš, že Katka je jednou z nich?" spýtal som sa jej smutne.

"Niečo mi hovorí, že áno. Prečo by inak bola stále sama?"

"Dôvodov môže byť predsa veľa, nie? Možno len nemala šťastie na mužov, alebo je inej orientácie alebo o nikoho nemá záujem alebo čo ja viem čo ešte. Vôbec to však nemusí znamenať to, čo si myslíš, že to môže znamenať."

"No dobre, tak možno nie, ale faktom ostáva to, že sa s tebou chce stretnúť a ty, keď nechceš ďalšie roky o nej len snívať, tak by si nemal váhať a jednoducho sa s ňou stretnúť! Čo ty na to, bráško?"

"Hmm, asi máš pravdu. Veď horšie to už byť predsa nemôže."

"Taakže, zavoláš jej?" už mi podávala do rúk svoj telefón.

"Veď nemáme jej číslo, či?" zrazu som sa zarazil.

"Ale máme," vytiahla nejaký papierik z kabelky a zamávala mi ním pred nosom, "kamoška mi ho dala ihneď v prvý deň, čo sa mi ozvala."

"Tak teda dobre, zavolám jej," ako som povedal, tak som aj za krátku chvíľu urobil. Vyťukal som jej číslo a čakal. Na moje počudovanie som počul niečo, čo som počuť vôbec nechcel...

"Dobrý deň, čo si prajete?" ozval sa v telefóne mužský hlas, ktorý keď som počul, tak som automaticky zložil.

"Čo sa stalo, že si tak rýchlo zložil?" čumela na mňa Andrejka nechápavo.

"Si si istá, že je to dobré číslo?"

"Jasné, prečo?"

"No, lebo mi to zdvihol nejaký muž."

"Si si tým istý?" naďalej na mňa nedôverčivo zazerala.

"Na sto percent! Šak zavolaj ty a sama uvidíš!"

"Ako povieš bráško," vyťukala to číslo pre istotu ešte raz a zatiaľ čo sme čakali na zdvihnutie, tak sme to dali na reproduktor.

"Dobrý deň, čo si prajete?" znova ten istý mužský hlas ale už znel trochu podráždenejšie. Zjavne si dotyčný všimol, že voláme z toho istého čísla.

"Dobrý, rada by som hovorila s Katkou, je niekde na blízku?" ujala sa slova Andrejka, aj keď tiež bola trošku prekvapená.

"Katiiiii, nejaká tvoja kamoška ťa zase otravuje," zručal do telefónu, až sme obaja podskočili.

"A nevieš ktorá?" zrúkla pre zmenu ona na neho.

"To netuším, ešte som ju nikdy nepočul, ale má riadne sexy hlas!" odkričal jej naspäť, pričom mu zjavne nenapadlo, že ho môže tá dotyčná so sexy hlasom aj počuť. Andrejke z toho prišlo smiešne.

"Ďakujem za kompliment," povedala so smiechom do telefónu.

"Ježiši, ty si to počula? Prepáč mi, ale fakt som neklamal. Ako sa voláš? Odkiaľ si? Aké máš číslo?" Ten na to ale ide zhurta, pomyslel som si.

"Chceš vedieť číslo topánok?" začala si ho Andrejka doberať.

"Úplne by mi stačilo číslo telefónu, ale pravdepodobne mi z neho asi voláš, však?"

"Kdeže, volám z marťanskej základne," to už sme sa rozosmiali komplet všetci, čo sme to počuli.

"Vždy som chcel za ženu marťanku! Kedy ku mne priletíš, aby sme sa mohli vziať?"

"A čo keby si ty priletel za mnou, ha?"

"Daj mi súradnice, vyskočím na metlu a už som u teba!"

"Ach, ospravedlňte prosím môjho brata, nedostatok sexu mu zjavne nerobí dobre," ozvala sa do telefónu konečne Katka.

"To je v pohode, náhodou je celkom zlatý," skonštatovala moja sestra.

"Počul soooom," zakričal z diaľky Katkin brat.

"Buď tam ticho a dávaj pozor na malú!" zahriakla ho, "ešte raz mi to prepáčte, s kým mám tú česť?"

"Ja som Andrea, kamarátka tvojej kolegyne, ale pokojne ma volaj Andrejka."

"Pane bože, ty musíš byť isto jeho sestra!" zhíkla od prekvapenia, alebo žeby od zdesenia?

"Áno som!"

"A ako sa má? Kde je teraz? Je u teba? Tak strašne by som ho chcela vidieť a objať ho. Je toľko vecí, čo mu chcem povedať," zrazu som počul ako jej hlas zosmutnel, ale prečo?

"A čo také by si mu chcela povedať?" spýtala sa Andrejka namiesto mňa. Ako keby mi čítala myšlienky.

"Neviem, či vieš čo sa medzi nami stalo, alebo lepšie povedané nestalo, ale spravila som vtedy fatálnu hlúposť, ktorú si dodnes vyčítam. Všetko to bola len moja vina." Vôbec som netušil, o čom hovorí.

"Môžeš byť prosím ťa trošku konkrétnejšia?"

"Prepáč, ťažko sa mi o tom hovorí... skrátka, nechápem, čo to do mňa vtedy vošlo, ale chcela som sa s ním vyspať! A to aj napriek tomu, že som asexuálka! Prepáč, asi mi vôbec nerozumieš."

"Čože?! Ale, prečo si mi to nepovedala?" to už som vstúpil nečakane do rozhovoru aj ja.

"Sakra, ty, ty... ty si to všetko počul?"

"Áno... a som z toho všetkého tak trochu, vlastne dosť trochu, teda totálne mimo. Bože, veď celé roky som si to dával za vinu ja, že som to posral a že som ako muž zlyhal v tvojich očiach na celej čiare."

"Ach, a ja som seba obviňovala z toho, že som ťa sklamala ako žena!"

"Bože, vy ste teda dvojka! Hotový námet na román!" vstúpila do toho Andrejka, ktorá neverila vlastným ušiam.

"No, niečo na tom asi bude, čo ty na to? A dočerta, ako sa vlastne voláš? Ja som Katka, ale to už asi vieš. Imaginárne vystieram k tebe ruku."

"Ja som Marek, teší ma, tvoju ruku si ukradnem, ak môžem."

"A to ti stačí len ruka? Tsss," predstierala Katka urazenie.

"On chcel asi povedať, že ťa týmto spôsobom žiada o ruku," vyhlásila Andrejka počas rehotu.

"Ty si teda tomu dala! Ešte sme sa ani nevideli a ty nám tu už chystáš svadbu?"

"No, keď už sme pri tom, kedy sa stretneme? Ozaj a kde vlastne bývate?" spýtala sa nás Katka.

"V Košiciach," odpovedali sme jednohlasne, na čo sa Katka len rozosmiala.

"No paráda! Mňa sem musel asi osud zaviať! Pred pár týždňami sme sa tu prisťahovali s bratom!"

"Tak, to je neuveriteľné! Ozaj, má tvoj brat niekoho?" spýtala sa Andrejka.

"Prosím ťa, jemu sa vyhýba aj naša čierna mačka!"

"Heej! Neklam láskavo moju nastávajúcu! Ja sa vyhýbam jej, aby mi z toľkej lásky oči nevyškrabala!" ozval sa znova Katkin brat.

"No sestrička moja, vyzerá to tak, že môžeš plánovať rovno dvojsvadbu!" teraz som to Andrejke vrátil aj s úrokmi!

"Dobre, fajn, dostali ste ma všetci, ale čo takto najskôr si dať dvojrande?"

"Tak, toto je slovo do bitky! Ja som za!" súhlasil ako prvý Katkin brat.

"Ozaj, aj vy by ste sa mali predstaviť, nemyslíte?" vyzval som ich k činu.

"Ježiiiš! Ja som fakt pako! Ale tak ma prosím nevolaj! Som Adrián, teší ma!"

"Jeej, aj ty si na A? Ja som Andrejka, aj mňa teší!"

"Dobre hrdličky, toto by sme už mali. Takže, kde a kedy sa stretneme?" spýtal som sa nedočkavo.

"Dnes o ôsmej večer, dajme tomu pred Hiltonom alebo Auparkom? To sú zatiaľ jediné miesta, ktoré tu poznám," priznala Katka so smiechom.

"Ja navrhujem Hilton," vyriekla automaticky Andrejka.

"Ja som za, a čo vy?" spýtal sa Adrián.

"Myslím, že sme dohodnutí!" potvrdila Andrejka po mojom súhlasnom prikývnutí.

"Skvelé! Už sa neviem dočkať! Majte sa!" rozlúčila sa Katka a zložila.

"Páni moji, tak toto bolo hotové tornádo!" skonštatoval som po chvíli predýchavania.

"Ani mi nehovor! Ešte aj mne sa nakoniec pritrafí šťastie! Ty kokos! Dnešný deň sa rozhodne zapíše do histórie!" S týmto sa nedalo nesúhlasiť!