Rande po dvadsiatich rokoch (10)

Po tejto magicky očisťujúcej chvíľke sme boli vyšťavení ako dva pomaranče. Namierili sme si to späť k nášmu ležadlu a na malú chvíľku sme si chceli oddýchnuť. Čuduj sa svete, podarilo sa nám zaspať na dosť dlhú chvíľu. Nebyť toho hliadkujúceho policajta, ktorý si o nás zjavne myslel, že sme bezdomovci, tak by sme možno spali aj do rána.

Keďže už bola takmer polnoc, tak sme museli tento areál s nevôľou opustiť. Celá fontána aj s týmito ležadlami bola schovaná v takom ako keby skleníku, ktorý bol vykurovaný počas zimného obdobia. Aj táto magická fontána mohla vďaka tomu fungovať neustále, či už bolo horúce leto alebo treskúca zima. Aj keď v posledných rokoch bolo tej zimy čím ďalej menej. Vďaka tomu globálnemu otepľovaniu sme mali mínusové teploty len na prelome decembra a januára. Kedysi v tomto marcovom období zvyklo ešte aj nasnežiť. A dnes? Teploty sa pohybujú nad dvadsaťpäť stupňov cez deň a počas noci klesnú len niečo pod dvadsať. Niet divu, že nám všetkým bolo horúco, aj keď sme mali na sebe iba jednu vrstvu.

♦♦♦

"Ľudia, zdá sa mi to alebo sme naše rande celé prespali?" až som sa zľakol a zastal, keď sa z ničoho nič za mnou ozval do ticha Adrián.

"Hej, a to všetko len kvôli môjmu čertovskému bráškovi," skonštatovala so smiechom Andrejka a mierne ma postrčila, aby som sa znova rozhýbal.

"Pre mňa to bol môj najkrajší večer v celom mojom živote," vyznala sa Katka, ktorá kráčala vedľa mňa ruka v ruke.

"Dúfam, že v ňom ešte nekončíme," zamyslel som sa nahlas.

"Máme ešte nejaký plán?" spýtala sa Andrejka.

"Ľudia, neviem ako vy, ale ja by som sa už najradšej buchol do postele," zahlásil Adrián, ktorému sa pomaly ale isto roztvárala sánka viac a viac.

"Hádam v nej nechceš byť bezo mňa." Až som musel otočiť hlavu, aby som videl Andrejkin výraz v tvári. Vyzerala síce pobavene, ale niečo mi hovorilo, že to nestrelila len tak do vetra.

"Odteraz v nej chcem mať iba teba, ty moja marťanka!" otočil sa k nej a pobozkal ju vášnivo.

"A čo my dvaja Marek?" spýtala sa ma Katka zjavne dúfajúc, že aj my skončíme v jednej posteli.

"Aj keď v nej asi nebudeme robiť to, čo hentí dvaja, ale aj ja chcem s tebou zdieľať jednu posteľ," povedal som jej úprimne, aj keď ktohovie ako by to dopadlo dnes.

"Dobre ľudia, vyzerá to tak, že teraz sa budeme musieť asi rozlúčiť, ak náhodou nechceme skončiť všetci štyria v jednej posteli," po tejto Adriánovej hláške sme všetci pustili taký rehot, ktorý možno počuli aj v Prešove.

Keď sme sa už relatívne upokojili, tak sme sa rozlúčili a posadali si do áut. Adrián nastúpil ku Andrejke a ja samozrejme ku Katke.

♦♦♦

Počas jazdy sme počúvali náš obľúbený Reamonn. V tom mi napadlo, že som totálne zabudol na stredu.

"Ozaj Katka, už si počula, že nedávno ohlásili comeback?"

"To mi ani nehovor zo žartu! To vážne?" z toho obrovského prekvapenia až tak prudko zabrzdila, že som takmer vyletel z auta! Ešte šťastie, že som mal zapnuté pásy!

"Ach, keby som vedel, že ma chceš prizabiť, tak ti to poviem až v posteli," povedal som žartovne, aj keď to vyzeralo všelijako.

"Aj tam by si mohol prísť k úrazu, a možno ešte väčšiemu," dala sa na protiútok.

"Heej? A k akému napríklad?" vyzvedal som s lišiackym pohľadom.

"No predstav si, že by si bol nado mnou a zrazu mi toto povieš! V momente by som ťa zvalila na zem od toľkého šoku!"

"A keby som bol pod tebou, tak čo by si spravila?"

"Spadla na teba, pridusila ťa a tak podobne," to už sme nevydržali a spustili sme znova obrovský rehot.

"Very romantikuš predstava," zahlásil som počas ustupujúceho smiechu, "ale keď to takto pôjde ďalej, tak sa do tej postele nedostaneme ani o týždeň!"

"Veď vyspať sa môžeme aj v aute, nie?" spýtala sa úplne vážne, čím mi dala chrobáka do hlavy.

"Už si nebodaj niekedy prespala v aute?" opýtal som sa jej začudovane.

"Hej, párkrát sa mi to stalo," zrazu zvážnela a ja som nevedel, či mám ďalej vyzvedať.

"Asi o tom nechceš hovoriť, či?" skúsil som to aspoň takto.

"Ach, ťažko sa mi o tom rozpráva, ale chcem, aby si to vedel." Ach jaj, tu už som začínal cítiť problém vo vzduchu.

"Tak hovor, som samé ucho," jemne som sa na ňu usmial a pohladil ju po tvári.

"Predtým, než ti to poviem, sľúb mi prosím ťa, že si to necháš len pre seba. Okrem môjho brata nevie o tom nikto."

"Sľubujem ti to." Tak toto musí byť asi naozaj niečo vážne!

"Vieš, boli časy, keď som bola príliš neznesiteľná. S každým som sa len hádala a niekedy to zašlo až tak priďaleko, že ma všetci vyhnali na ulicu. Keby som nemala toto auto, tak spím asi kdesi pod mostom," pokúsila sa zasmiať, ale veľmi jej to nešlo.

"Prečo si taká bola?" veľmi ma to zaujímalo.

"Lebo som nevedela, kto vlastne som. Možno tomu nebudeš rozumieť, ale... nechcela som si pripustiť, že som iná. Nechcela som byť iná! Chcela som byť taká ako všetky moje spolužiačky. Chcela som mať priateľa, chcela som lásku, chcela som sex... chcela som byť proste normálny človek a žiť normálny obyčajný život, ale nedokázala som to, nemohla som. Veľmi ma to trápilo, keď som videla nejaký šťastný pár, a bolo mi to úplne jedno, či ich poznám alebo sú to len nejakí neznámi na ulici. Preto som sa ťa dnes pýtala, či ti robí zle pohľad na tých dvoch, lebo som ti veľmi dobre rozumela. Keby tu bola stará Katka namiesto mňa a uvidela by ako sa tí dvaja bozkávajú, tak by v momente chytila amok. Začala by plakať, kričať a mala by sto chutí utiecť kamsi preč, na míle ďaleko od nich a vlastne od všetkých."

"Wow, netuším, čo mám na to povedať," bol som z toho ohromený, až som stratil slová.

"Nemusíš hovoriť nič, len som chcela, aby si to vedel. Možno teraz strelím úplne mimo, ale niečo mi hovorí, že sme si dosť podobní."

"Presne toto som chcel povedať! Ale niečo ma ešte zaujíma. Teda, je toho asi viac ako len niečo."

"Kľudne sa ma pýtaj, čo len chceš. Nechcem mať pred tebou žiadne tajnosti," usmiala sa a pohladila ma po mojej takmer plešinke.

"Ako si na tom bola vtedy, keď sme sa spoznali?"

"Nerada to hovorím, a teraz nechcem, aby si si to vyčítal alebo niečo také, ale... tá nevydarená noc s tebou bola hlavným spúšťačom môjho trápenia. Mala som vtedy len pár dní po osemnástke a keď si sa mi vtedy prihovoril, tak sa niečo vo mne stalo. Nikdy predtým, ale ani nikdy potom, som nič také necítila. Až keď som na teba nedokázala zabudnúť ani po rokoch, tak som si uvedomila, že som sa do teba zamilovala. Ale to bola len jedna strana tzv. problému. Veď mnohým sa to predsa stáva, že sa zamilujú, ale nič z toho. Toto ma ani tak veľmi netrápilo ako to, že som nevedela prísť na to, prečo sa nám to vtedy nepodarilo. Preto som to začala skúšať aj s inými, im sa síce zdvihol automaticky, ale so mnou to ani nehlo! Nech som si to chcela užiť akokoľvek, nech som to skúšala aj s najväčším fešákom zo školy alebo z práce, ale proste nič som necítila. Mala som pocit, že v tej chvíli to nie som ja. Cítila som sa vtedy ako telo bez duše. Vôbec som tomu nerozumela. Nakoniec, po mnohých neúspešných pokusoch, som sa na to vykašľala. Uvedomila som si, že sa dá žiť aj bez sexu, no uvedomila som si aj to, že bez lásky sa žiť nedá. Lenže, ako dopekla som si mohla nájsť niekoho, keď každý chcel odo mňa sex?"

"No lenže, sex si predsa mohla mať aj bez toho, aby si si ho užila nie? Veď vy to máte v tomto omnoho jednoduchšie, vám sa predsa nemusí nič postaviť, a aj tak môžete mať sex, alebo sa mýlim?" toto mi nejako nešlo do hlavy.

"Viem, že to asi neznie príliš logicky, ale po tých všetkých neúspechoch, sa mi celý sex zhnusil. Prečo by som teda mala chcieť niečo, čo sa mi hnusí a po čom som prestala túžiť?"

"Náhodou, má to svoju logiku. Veď ja som na tom tiež tak nejako podobne, len s tým rozdielom, že okrem teba som to neskúšal s nikým iným."

"To mi chceš povedať, že za celé tie roky si so žiadnou nechcel sex?" takmer jej oči vyskočili z jamôk.

"Chcel nechcel, skrátka som na to už nenabral odvahu. Myslím tým reálne, lebo predstavy som mal kadejaké, to priznávam."

"A čo teraz? Teraz by si na to nabral odvahu?" Touto otázkou ma poriadne zaskočila!

"Ja neviem... čo ak to zase dopadne tak ako naposledy a obaja si tým len ublížime? Veď aj tak sama hovoríš, že to nechceš, tak prečo by si sa premáhala? Nevidím najmenší dôvod."

"Marek, ty si ten dôvod predsa," uprene sa mi zadívala do očí, "ak to budeš chcieť ty, tak to budem chcieť aj ja."

"To je síce naozaj pekné, čo mi tu hovoríš, ale ja nechcem, aby si sa kvôli mne premáhala. Ber tak, keď som doteraz dokázal žiť bez sexu, tak prečo by som to mal zrazu meniť?"

"Takže, vieš si predstaviť, že by sme žili pod jednou strechou, spávali by sme spolu v jednej posteli, ale nič by sme medzi sebou nemali?" Týmito otázkami ma ničila!

"Odkiaľ to mám vedieť dočerta? Ešte nikdy som nič také nezažil, tak môžem si len teoreticky myslieť, že by som si to dokázal alebo nedokázal predstaviť. Lenže teória a prax sú dve rozdielne veci," už som začínal byť zase podráždený, čo rozhodne nebolo dobré znamenie.

"Prepáč Marek, máš pravdu. Asi to bolo odo mňa dosť hlúpe celé toto všetko. Ak chceš, tak môžeme spraviť jednu zaujímavú dohodu, čo povieš?"

"No tak spusti, som samé ucho." No to som teda zvedavý, čo z nej vylezie.

"Nebudeme sa už rozprávať o sexe a ani sa oň pokúšať. Ak k nemu niekedy dôjde, tak k nemu dôjde, ale bez toho, aby sme sa o to nejako usilovali, čo povieš?"

"To znie dobre, súhlasím! Nekazme si našu lásku sexom!" jemne som sa na ňu usmial a priblížil sa k jej perám.

"Chceš ju kaziť bozkom?" opätovala mi úsmev a jemne sa dotkla mojich pier.

"Rád ju zničím bozkami po celom tvojom tele!" v ten moment sa naše pery spojili a začali tancovať vzrušujúci tanec.