Rande po dvadsiatich rokoch (12)

Prišlo ráno a s ním aj zvuk môjho budíka, ktorý som samozrejme zabudol vypnúť. Keď som vytiahol svoj mobil z vrecka riflí, tak som zistil, že je len šesť hodín ráno! Vždy som si nastavoval budenie až o polhodinu neskôr, kde sa teda stala chyba? Mám azda halucinácie alebo sa mi to nebodaj snívalo?

Celý rozospatý som sa porozhliadol okolo seba a niečo mi tu nehralo. Kde to vlastne som? Nemal by som byť náhodou v Katkinom aute? Tieto štyri fialové steny okolo mňa sa rozhodne nepodobajú na jej auto. U nás v byte také steny nemáme, ibaže by sa z môjho otca stal Superman a všetko premaľoval behom jedinej sekundy. Som azda u Andrejky? Nebol som u nej síce už dosť dlho, ale to by jej muselo načisto prepnúť, aby si namaľovala steny farbou, ktorú neznáša už od malička. Pamätám sa, že raz som jej chcel darovať takú malú plyšovú fialovú opičku a keď som jej ju ukázal, tak na mňa začala kričať, že ona takú nechce, že ona chce čiernu. Už od detstva bola zaťažená na všetko čierne. Ach, taká moja gotička.

"Dobré ránko, Marek! Už si sa zobudil?" Z ničoho nič sa predo mnou zjavila nahá Katka s takým istým úsmevom, ktorý ma pred rokmi očaril! Keď som uvidel tú neskutočnú nádheru, tak som úplne stratil slová! Zrazu som pocítil, že tam dole sa niečo so mnou deje. Zjavne si to všimla aj ona, keďže sa prekvapene na mňa zadívala a začala sa približovať. Čím bližšie pri mne bola, tým viac som cítil vzrušenie. Sadla si na mňa obkročmo a začali sme sa bozkávať. Ešte stále mala mokrú pokožku, čo vo mne vzbudzovalo hotové šialenstvo. Vedel som, že by bolo zbytočné do nej vniknúť na pár sekúnd, tak som sa začal venovať tomu, čo som mal pôvodne v pláne v noci. Dotýkal som sa celého jej tela, kúsok po kúsočku som jej ho bozkával, až kým som sa nedostal medzi jej nohy. Myslel som si, že to bude teraz iné. Chcel som, aby to prebiehalo tak ako som si to vysníval v svojich predstavách, no nestalo sa tak. Aj napriek tomu, že bola celá krásne voňavá, stačil mi pohľad na to miesto zblízka a takmer ma naplo. V momente bolo po zábave...

"Prepáč mi to..." Celý sklamaný a nahnevaný som si ľahol nabok a otočil sa Katke chrbtom. Nechcel som ju v tej chvíli vidieť. Nechcel som sa dívať do jej očí, v ktorých by som našiel možno výsmech, možno opovrhnutie, a možno len rovnaký smútok, aký sa rozlieval aj na mojej duši. Chcel som byť v tej chvíli sám, no zároveň som potreboval cítiť jej objatie, jej blízkosť. Ako keby mi čítala myšlienky, tak sa zozadu ku mne pritúlila. Vtedy som vedel, že je to naozaj ona. Vedel som, že je to žena môjho života, ktorá ma miluje naozaj takého aký som.

Ležali sme takto v tichosti ešte zopár minút, až kým som znova nepočul svoje zvonenie.

"Ty máš taký istý budík ako ja?" spýtala sa Katka prekvapene.

"Počkať, to bol tvoj budík, ktorý ma pred polhodinou zobudil?" spýtal som sa jej rovnako prekvapene. Nevedel som síce koľko je presne hodín, ale ak toto bol teraz môj mobil, tak rozhodne musela prejsť polhodina.

"Ježiš! Prepáč, nechcela som ťa zobudiť."

"To je v pohode, ale vysvetlíš mi prosím ťa, kde to vlastne som a ako som sa tu dostal? Čo si ma sem nejako teleportovala, či čo?" Sme síce v roku 2030, ale také vymoženosti zatiaľ nie sú.

"Si v mojej izbe a ležíš na mojej posteli, ale to ti hádam došlo," prišlo jej smiešne, keď mala pred sebou môj nechápavý výraz, "kde inde by som sa predsa mohla promenádovať v takýchto nahých plavkách?"

"Takže nahé plavky hovoríš?" začal som sa dotýkať jej nádherných pŕs a dráždiť bradavky, "hmm, naozaj kvalitná výroba, aj ja by som také chcel, odkiaľ ich máš?"

"Veď tieto sú celé tvoje predsa," chytila obe moje ruky a pevne ich pritisla na tie dve nádhery. Ach bože, ako ja milujem tie malé prsia!

"Ak vravíš, že sú celé moje, tak ti hádam nebude vadiť, ak sa s nimi budem hrať v jednom kuse bez prestávky," prestal som sa ich dotýkať a začal ich bozkávať. Nechcel som si namýšľať, ale zdalo sa mi, že jej to robí dobre.

"Mne to vadiť nebude, ale predstav si, že prídem do práce a ty budeš na mne takto prisatý. Okamžite by ma vyrazili a zavolali na nás políciu!"

"Ach, to mi chceš povedať, že dnes ideš do roboty?" A zase som mal po nálade.

"Bohužiaľ áno, a ty azda nejdeš?"

"Nie, dnes nie. Vlastne celý týždeň mi dal šéfko voľno kvôli zajtrajšku, aj keď netuším, či to ešte stále platí." Pri pomyslení na všetky včerajšie udalosti som mal z toho zmiešané pocity.

"A čo také bude zajtra?" spýtala sa, keď už sa zberala z postele, v čom som jej ale zabránil. Nie preto, že by som ju nechcel pustiť, ale nechcel som riskovať jej ďalší pád na zadok.

"Zajtra ideme spolu na tlačovku našej kapely!" Ako som predpokladal, keby som ju nedržal, tak by zase zrachla. Takto spadla aspoň pekne mne do náručia.

"Čo-čo si to práve povedal? Kam ideme?" Naše pery boli od seba tak nebezpečne blízko, že to nemohlo skončiť inak ako ďalším vášnivým bozkávaním.

"Chcel som ti o tom povedať už v aute, ale nejako sme sa k tomu nedostali."

"No tak to vysyp hneď a zaraz!" dali sme sa do sedacej polohy a ja som teda povedal všetko, čo o tom viem.

"Vraj tam chcú prezradiť aj podrobnosti ohľadne ich comebackového turné, ktoré vraj neobíde ani nás!" túto perličku som si nechal na úplný záver.

"Čože??? To hádam nemyslíš vážne?!" dívala sa na mňa ako keby som si to celé vymyslel, tak som sa natiahol po svoj mobil a ukázal jej ten článok a aj mail, ktorý mi poslal Michal. "Ten svet sa po korone asi naozaj ocitol hore nohami!"

"S tým musím jednoznačne súhlasiť! Ale nám to môže byť jedno, nie?"

"Hej," pritakala skormútene, čomu som nerozumel.

"Deje sa niečo?" spýtal som sa pre istotu.

"Tak strašne rada by som tam išla, ale nemôžem!"

"Prečo nie?"

"Zajtra musím do roboty, dočerta!"

"A nemôžeš si vziať voľno alebo vymeniť sa s niekým?"

"Nemôžem! Ešte som v skúšobnej dobe, tak nemám na to nárok. Sakra, toto je snáď zlý sen!"

"Hmm," nad niečím som začal tuho rozmýšľať, "ak vravíš, že si v skúšobnej dobe, tak môžeš odtiaľ odísť, nie?"

"Prečo by som to mala robiť? Hádam ma len nechceš vydržiavať!" pri tejto hláške nám obom prišlo smiešne.

"Na také ani nemysli, Katka! Nie som až taký bohatý ako vyzerám!" pozrela na mňa skúmavo, ale radšej to nekomentovala.

"Tak teda?"

"Nechcela by si pracovať so mnou?"

"A čo vlastne robíš?"

"Pracujem v takom jednom hudobnom shope."

"Počkať, myslíš v reálnom obchode alebo internetovom?"

"Máme aj kamennú predajňu aj e-shop. Ja sa však sústreďujem prevažne na ten e-shop. Proste vybavujem objednávky a tak, ale ty by si mohla byť pokojne v predajni, čo ty na to?"

"To vôbec nie je zlý nápad! Ale si si istý, že by ma tvoj šéf bez problémov zobral?"

"Na sto percent! O tom nemusíš vôbec pochybovať!"

"No dobre teda, ale predtým než odídem z butiku, musím si tým byť naozaj istá! Nechcem zostať bez práce, keď som si konečne nejakú našla!"

"To je pochopiteľné! Kedy dnes začínaš?"

"Otvárame o desiatej, ale musím tam byť už polhodinu predtým."

"To si takmer štyri hodiny dopredu nastavuješ budík?" zostal som z toho až zdesený!

"Nečuduj sa mi! Som ženská a potrebujem mať dostatok času na všetko!"

"Ach jaj, tak to aby som sa pobral kade ľahšie, nech ti tu nezavadziam," hodil som na ňu žmurk.

"Ešte, že si to nemyslel vážne, inak by som bola na teba zlá!" žmurkla na mňa tiež.

"Heej? A čo by si mi spravila?"

"Hmm, možno fajku!"

"No, to by som teda chcel vidieť!"

"No, to by si určite nechcel! Len pre tvoje info, ešte som ju nikomu nerobila, takže by mohlo v pokoji hroziť, že by som ti ho aj odhryzla!"

"Au! Už len tá predstava ma zabolela!" aj tak som sa musel pri nej smiať.

"No vidíš, takže neser tigra, lebo to raz môžeš oľutovať," dala mi jemný bozk na pery a už jej nebolo. Nechala ma v posteli samého. Našťastie som sa aspoň mohol kochať pohľadom na to, ako ladne lieta po izbe sem a tam.