Rozrušená duša (2010)

Tento príbeh vlastne nie je vôbec príbehom, je to skôr akýsi rozhovor medzi dušou človeka, ktorý nedávno umrel, a nejakým vodcom, teda niekým, kto má ten druhý svet na starosti. K napísaniu niečoho takého ma inšpirovala smrť môjho obľúbeného speváka zo skupiny Gotthard. Tá rozrušená duša je v tomto rozhovore vlastne on, Steve Lee.

- Už som preč niekoľko dní a stále je to rovnaké. Ja tomu proste nerozumiem. To sú naozaj všetci tak hlúpi a stupídni alebo ako si to mám vysvetliť? Celý život som sa snažil ľuďom vnášať do života radosť, úsmev, šťastie a všetko pozitívne, a teraz to vyzerá tak, že to bolo úplne zbytočné. Povie mi niekto prečo?

- Nemyslím si, že by to bolo zbytočné. Ide len o to, že človek je veľmi slabý tvor, a jednoducho neznesie toľko bolesti. Veď pospomínaj si ako to bolo u teba, kým si bol človekom a kráčal medzi tými, na ktorých sa teraz hneváš.

- Ja tomu rozumiem veľmi dobre a viem na čo narážaš. Ja len jednoducho s tým nesúhlasím. Ver tomu, že keby som vedel ako to všetko funguje, tak by som v živote konal úplne inak.

- No vidíš. Sám priznávaš, že keby si vedel ako to vnímame my, tak by si konal úplne inak. Zamysli sa nad tým a odpovedz mi, že ako sa oni majú správať, keď vlastne nič nevedia? Možno to bude kruté, ale pravda je taká, že sú veľmi neuvedomelí, čo sa týchto vecí týka. Nie nadarmo sa im hovorí, že sú prízemní. Iba tí, ktorých duše sú späté s nami a s naším svetom, tak iba tí dokážu pochopiť a porozumieť tomu všetkému.

- Máš pravdu, priznávam. Len povedz mi jedno. Prečo plačú?

- Plačú preto, lebo je to spôsob uvoľnenia emócií. Vo všeobecnosti je plač do istej miery liekom. A vlastne prečo sa ma to pýtaš, keď to sám dobre vieš?

- Lebo ma to bolí a privádza do zúrivosti. Ako sa mám podľa teba cítiť, keď vidím vo dne v noci plakať ľudí, ktorých som miloval a ktorí milovali aj mňa? Prečo to nedokážu pochopiť, že takto cesta nevedie? Prečo nechcú pochopiť, že aj napriek tomu, že moje telo už nie je medzi živými, moja duša je stále nažive a že sa vôbec nič nekončí? Prečo necítia moje pohladenia a dotyky, a prečo nepočujú moje slová?

- Necítia a nepočujú preto, lebo sú zaslepení. Sú zaslepení smútkom a bolesťou. Čas však hojí všetky rany a ty sám dobre vieš, že to nie je len obyčajná hlúpa fráza. Môžem ťa však potešiť jednou vecou.

- Akou?

- Keď budeš pripravený, môžeš sa stať anjelom, a tým pádom pomáhať všetkým tvojím blízkym neustále, aj napriek tvojej fyzickej neprítomnosti.

- Čo mám urobiť, aby som sa ním mohol stať?

- Musíš sa vzdať všetkých ľudských prejavov. Aby si tomu rozumel, ty sám nebudeš môcť prejavovať city, či už kladného charakteru alebo záporného, no i napriek tomu budeš rozumieť všetkým ľudským prejavom, a tým pádom bude môcť byť tvoja misia vykonávaná.

- Súhlasím so všetkým, no chcem sa niečo opýtať.

- Pýtaj sa.

- Prečo existujú tieto dva svety?

- Myslíš tým svet živých a svet mŕtvych?

- Áno.

- Ach, musíš sa ešte veľa učiť. Tú otázku som ti položil zámerne, ale ako vidím ešte stále nerozumieš tomu, že svet mŕtvych neexistuje. Existujú dva svety, avšak nedelí sa to na svet živých a svet mŕtvych, ale na svet živých tiel a svet živých duší. Už rozumieš?

- Prepáč, máš pravdu. Musím sa ešte veľa učiť. No neodpovedal si mi na otázku, že prečo tieto dva svety existujú a aký je ich význam.

- Pozorne počúvaj. Je to jednoduché. Človek, ktorý žije na zemi sa nazdáva, že ľudský život je ten hlavný a mnohí si myslia dokonca aj to, že je jediný. Je to však hlúposť. Život na zemi je pre každého veľmi dôležitý, to je samozrejmé, ale je to len polovičná časť celku. Človek sa skladá z tela a z duše, to vieš už dávno. Telo nie je taká dôležitá časť, o čom svedčí aj fakt, že je smrteľné. Duša je nesmrteľná a v ľudskom tele žije preto, aby sa naučila mnoho vecí. Tu sa duša naučí takisto dosť, ale nie až tak veľa ako na zemi. Tu je to vlastne len o teórii, ale život na zemi je prax. Ako tomu zatiaľ rozumieš?

- Nie som si tým celkom istý, ale vyzerá to tak, že duša je na zemi v ľudskom tele preto, aby sa naučila ľudskému životu, a aby mu dokázala v čo najväčšej miere rozumieť. Tieto poznatky potom duša začne využívať po fyzickej smrti k tomu, aby mohla pomáhať ďalším žijúcim dušiam v ľudských telách. Ušlo mi niečo?

- Si naozaj veľmi učenlivý. Je to presne tak ako hovoríš. Máš ešte nejakú inú otázku?

- Myslím, že už nie, a vlastne áno. Zo všetkých duší sa stanú po istom čase anjeli?

- Som rád, že sa na to pýtaš. Tebe som navrhol možnosť anjela kvôli tomu, lebo celý tvoj život je toho hodný. Sú však ľudia a duše, ktoré toho vôbec nie sú hodné. Ak je niekto zlý, tak nepôjde do žiadneho pekla ako si to chudáci ľudia vymysleli. Veď ani toto kde si teraz sa nevolá nebo, kam túžia ísť všetci, resp. kam by mali túžiť ísť všetci. Takáto zlá duša, ktorá sa ničomu na zemi nenaučila, sa narodí ešte raz. Teraz mi napadlo, že by si mal vedieť aj tú informáciu, že duša nie je nemenná. Duša sa mení. To znamená, že ak je na začiatku zlá duša, tak sa postupne v ďalších životoch, alebo v tom najlepšom prípade aj v tom jedinom, môže premeniť na dušu dobrú. Chce to však nesmierne veľké úsilie, ktorého je len veľmi málo ľudí schopných. V niektorých prípadoch je to žiaľ presne naopak. Z dobrej duše sa niekedy stane zlá duša. Dúfam, že to nie je na teba príliš komplikované, či áno?

- No už sa to začína tak trochu zamotávať, ale to, čo som chcel vedieť, tak to už viem. Chcem vedieť ešte to, že či ja mám na výber aj inú možnosť ako tú, ktorú si mi navrhol.

- Každý má na výber a ty tiež. Ak budeš chcieť, tak nemusíš byť anjelom, ale môžeš sa znova narodiť a žiť ľudský život s tým, že svoju anjelskú misiu budeš vykonávať v ľudskom tele. Rozhodnutie je len a len na tebe.