S láskou bez lásky

Ahoj láska, kde si?
Poď sem na slovíčko
Dáme si aj keksy
Nech z nás opadnú stresy
Či ty by si radšej víno?
A načo by ti bolo?
Veď ty nie si pravda
Nie si ani lož
A neprídeš mi na pomoc
Pomoc potrebuješ ty
Lebo ti už nikto neverí
Vlastne už ani ja
A možno som to iba ja
Kto ťa nevidí, nevníma
A neverí ti
A neverí ani v teba
Viem, tak mi treba...

Chcem sa s tebou porozprávať
Z očí do očí, z duše do duše
Môžme aj rozbiť vankúše
Lepšie ako zrkadlá, či fľaše
Vtedy je riziko rán väčšie
Aj keď raz bolesť pominie
Rany zostávajú
Niektoré vidia všetci
Niektoré iba my
Cítime ich stále
A navždy budeme...

Prečo ti potom máme veriť?
Prečo ťa milovať?
Prečo ťa hľadať?
Viem, nie je to tvoja vina
Ty za nič nemôžeš
Ty si bola stvorená preto
Aby sme mali prečo žiť
Aby sme sa mali prečo usmievať
Aby sme sa mali prečo radovať
Ale my ťa radšej ničíme
Chladnokrvne vraždíme
Veď žiť sa dá aj bez teba
Ale povedz mi, dá sa aj s tebou?
Alebo som sa mal spýtať opačne?
Na tom aj tak nezáleží
Aj tak mi nič neodpovieš
Aj keď ťa o to prosím...

Pre mňa si ako sci-fi
Ako niečo, čo mám rád
Ako niečo, čomu chcem veriť
Že naozaj existuje
Možno raz priletíš na tanieri
A povieš: tu som
Takým nádherným hlasom
Ktorý nebudem ani počuť
Možno mi to hovoríš aj teraz
Ale ja ťa nepočujem
Nevidím ťa
Necítim ťa
A neviem ani či chcem
Bojím sa...
Bojím sa, že ak ma raz nájdeš
Tak ma jedného dňa opustíš
Presne tak ako to robíš celé roky
Presne tak ako to robím celé roky ja...

Každý život, ktorý tu žije
By mal byť stvorený z teba
Je to ale naozaj tak?
Sme všetci stvorení z lásky?
Už od dávnych vekov nám vravia
Milujte sa, množte sa
My sa aj množíme
Ale ako?
Za pomoci alkoholu?
Či omamných látok?
Alebo sme iba obyčajnou náhodou?
Nechceným odpadom
Ktorý niekedy skončí aj v koši?
Nie, takto to nemalo byť
Toto nie je láska
Toto je svinstvo...

Na školách sa učí o sexe
Ale prečo nie aj o tebe?
Sex je len vecou tela
Pre mňa nepodstatného
Telo zomiera
Každý deň
Ale ty nie
Ty si večne živá
Aj keď ťa nikto z nás nevidí
A niekedy ani necíti
Ja viem, že si
Že nám chceš otvoriť oči
A zároveň aj srdcia
Ale my sme slepí
Je jednoduché byť slepým
A nič nevidieť, nevnímať
Človek má rád veci jednoduché
Lebo on sám je zložitý
Ale ty si zložitá
Aspoň pre nás
Preto sa ťa radšej vzdávame
A zatvárame pred tebou dvere...

Prosím ťa len o jedno, láska
Ver v nás aspoň ty
Keď my už nedokážeme
Ani sami v seba
Možno jedného dňa
Sa stane zázrak
A náš život sa stane rozprávkou
Náš svet utópiou
A ty, láska moja, našou realitou...