Spoveď človeka - mňa

Jedného dňa sa človek prebudí
Aj keď vôbec nespal nikdy
Jedného dňa človek uvidí
Aj keď slepý nebol nikdy

Uvidí to, čo stratil
Aj keď to nikdy nemal
Uvidí, čo všetko spravil
Aj keď mohol inak

Človek je však tvor
Plný mnohých chýb
Zdá sa však
Že nepoučiteľný

Hľadáme krásu
Pritom je v nás
Hľadáme lásku
Znova a zas

Ale ja už nie
Aj keď som ju nenašiel
Nemám chuť, ani síl
Znova hľadať a strácať
Znova veriť a sklamať
Seba, či ostatných?
Záleží na tom vôbec?
Nie, nemyslím si
Nezáleží už na ničom
Aj keď...

Záleží mi na tebe
Aj keď o tom nevieš
Stále na teba myslím
Aj po tak dlhom čase

Stále si kladiem otázku
Čo by bolo keby...
Keby som prišiel ako sme sa dohodli
Keby som bol k tebe viac úprimný
Ale hlavne...
Keby som bol k tebe iný

Možno by som stále bol po tvojom boku
Presne tak ako aj ty po mojom
Aj keď nie ako partner, manžel, či láska
Ale ako priateľ, ktorého odvtedy nemám

Už prešli takmer dva roky
No nedá sa na teba zabudnúť
Vlastne ani nechcem
Veď nemám prečo
Nič zlé si mi neurobila
Zato ja tebe áno
Stačí spomenúť len to
Že som ťa od seba odháňal
A za nejaký čas znova prichádzal

Teraz to však už nemá význam
Ty už máš iný život
A verím tomu, že si šťastná
Vždy som chcel len to

Pamätáš na tie sms
V ktorých som ti písal
Že ak vstúpi do tvojho života niekto
Tak ja z neho odídem?

Osud to tak zariadil
Že sa tak aj stalo
Alebo som bol tým osudom ja sám?
Vlastne áno

Človek má svoj život v svojich rukách
Je len na ňom, čo si z neho spraví
A ktorým smerom sa pustí
Ja zatiaľ stagnujem a čakám

Čakám na niekoho ako si ty
Kto mi vstúpi do reálneho života
Koho budem mať neskutočne rád
Kto bude mať neskutočne rád mňa
A koho sa nikdy nebudem chcieť vzdať
Rovnako ako spomienok na teba...