Veriť, či neveriť...

Komu veriť mám, keď neverím už ani tebe?
Čomu veriť mám, keď už neviem, čo je biele?

Ľahko sa to povie "ver mi, ja ťa nezradím"
Ťažšie sa ale uverí
Po toľkých sklamaniach
Po toľkých bolestiach

Načo mám teda veriť?
Aby som sa znovu sklamal?
Načo mi máš veriť ty?
Aby som ťa sklamal ja?

Tak rád by som sa ti pozrel do očí
Povedal ti ako ťa mám rád
Povedal ti, že to spolu zvládneme
Že sa nemusíš ničoho báť

Žiadne "my" však neexistuje
Obaja vieme, že ani nebude
Preto sa pomaly vytrácam
Zo života tvojho, i toho svojho

Nie som ešte príliš ďaleko
Ešte stále môžem zmeniť smer
Zaradiť spiatočku a byť zase s tebou
Aj keď som vlastne nikdy nebol

Možno nemusíme byť s niekým
Možno len stačí byť pri niekom
Tak ako sú pri nás aj naši anjeli
Len ja chcem byť tvoj viditeľný

Každý má vraj právo na druhú šancu
Mne však nedávaš ani tú prvú...