Virtuálny cudzinec

Poznáš ten pocit
Keď ti niekto niečo hovorí
A ty to máš úplne v riti?
Vôbec ťa to nezaujíma
Ale nechceš byť až tak hnusný
Aby si mu to povedal priamo?

Človek je vraj tvor spoločenský
Ja to žiaľ nie som
Nie som ani človek
Nie som ani spoločenský
Som iba nejaký tvor
Nedefinovateľný

Ešte nedávno som túžil po niekom
Chcel som cítiť blízkosť nejakého človeka
Chcel som sa s ním rozprávať
Z očí do očí, z úst do úst

Dnes je všetko inak
Stačí mi pár dní
Neprehodiť s niekým ani slovo
A už si viem od všetkého odvyknúť

Všetko mi je cudzie
Každý mi je cudzí
Dokonca mám pocit
Že som si cudzí aj ja sám

Táto doba ma ubíja, ničí ma
Namiesto toho, aby sa človek
S niekým fyzicky stretol
Trávi čas hodiny
Vo virtuálnom svete
Buď je doma, v škole, alebo v práci
Robí si svoje veci
A zároveň ťuká do fónu, či klávesnice
Hádže samé smajlíky
Ale či tak vyzerá aj jeho tvár
To nemôžeš vedieť
Lebo s ním nie si

Načo je to všetko vlastne dobré?
Ak poznáte toho, kto to vymyslel
Odkážte mu, že je to idiot
Vlastne nie, ten idiot som asi ja
Vždy som ním bol a stále aj budem
No už nemám chuť sa tváriť
Že je všetko fajn
A hádzať rehotavé smajle
Nie, ďakujem, už stačilo

Ak nemám vidieť tvoju tvár
Ak nemám počuť tvoj hlas
Nechcem už čítať tvoje písmenká
Tie si nechaj pre iných
Ktorým to robí radosť
Mne to už nedáva nič
Iba pocit toho, že som nikto
Že tu nepatrím
Že som tu omylom

Ak tu mám žiť
Na tomto svete
Na tejto planéte
Ktorú nemôžem nazvať
Svojím domovom
Nechajte ma žiť si život
Po svojom