Zrkadlo
Predstav si, že sa dívaš do zrkadla
Chceš v ňom vidieť svoju tvár
Chceš v ňom vidieť svoj úsmev
Chceš v ňom vidieť svoje slzy
No nevidíš nič, vôbec nič
Iba prázdno, veľké prázdno
Ktoré nevieš ničím zaplniť
Aj keď sa o to všemožne snažíš
To zrkadlo nie je ako všetky ostatné
Nie je zo skla, nedá sa chytiť
Nedá sa dokonca ani rozbiť
Aj keď máš tisíc chutí to urobiť
Nedá sa s ním spraviť vôbec nič
Môžeš sa naň iba mlčky dívať
A rozmýšľať, prečo tam nič nevidíš
Si azda slepý?
Keby si aj bol
Na toto zrkadlo ti oči netreba
Je to zrkadlo duše, tvojej duše
Tvojej prázdnej mŕtvej duše
Áno, taká je pravda
Tvoja duša je mŕtva
Stále čakáš na to
Že ju niekto oživí
Že ju niekto vytiahne z popola
Ale nik neprichádza
A nik ani nepríde
Aj keď je to to jediné, čo si želáš
To jediné, po čom tak veľmi túžiš
Nie si síce až taký starý
No skús sa obzrieť späť
Čo tam vidíš?
Vidíš tam niečo?
Nie, nemáš tam čo vidieť
Na všetko si už zabudol
Ale prečo?
Prečo si to urobil?
Prečo si nepamätáš nič?
Prečo si nepamätáš na svoje detstvo?
Prečo si nepamätáš na svoju rodinu?
Prečo si nepamätáš na svoju matku?
Prečo si nepamätáš na svojho otca?
Bol si maličký, ja viem
Ale aj tak si si mal niečo zapamätať
Niečo krásne, na čo by si mohol spomínať
Aj o niekoľko ďalších desiatok rokov
Ale nemal si ako
Všetky spomienky ti boli vymazané
Nikto sa ťa nepýtal na to
Či si chceš niečo uchovať
Nie, všetko bolo spálené
Vraj pre tvoje vlastné dobro
Ale sám vieš, že to nie je pravda
Každý človek potrebuje spomienky
Veď spomienky sú to jediné
Čo si človek berie do hrobu
A keby si teraz zomrel
Nevezmeš si tam nič
Nemáš si čo vziať
Je to hnusné, je to smutné
Ale kto je vinný?
Si to ty?
Alebo niekto iný?
Zbytočne sa nad tým budeš zamýšľať
Je to už dávno mŕtve a zabudnuté
No poďme ďalej
Skús sa vrátiť do školy
Pamätáš si z nej niečo?
Nemyslím učivo, ale niečo iné
Napríklad učiteľov, spolužiakov
Spomínaš si na niečo?
Len matne, však?
S nikým si nemal nič
Nemôžeš mať ani spoločné spomienky
Ak sa niekedy niekto pozrie na vaše spoločné fotky
Ktovie, či si vôbec bude pamätať tvoje meno
Ktovie, čo by o tebe povedal
Možno niečo v zmysle
- ahá, to bol ten hanblivý a utiahnutý
- ahá, to bol ten namyslený a najmúdrejší
Nikto ťa však naozaj nepoznal
Nikoho si nepoznal ani ty
Nemáte si čo vyčítať
No skúsme ísť ešte ďalej
Stredná bola pre teba peklo
Od začiatku až po koniec
Ak si nechcel vyzerať ako úplný pako
Musel si sa aspoň tváriť, že biješ s niekým bandu
Ale všetko to bola len faloš
Ako z tvojej strany, tak aj z ich
Jediná svetlá výnimka prišla až v čase
Keď si začal žiť virtuálne
Ktovie kde by si bol dnes
Keby si žil ako taký eskimák
Bez internetu a bez spojenia s ľuďmi
Možno by to bolo lepšie
Možno by to bolo horšie
Možno by si tu už vôbec nebol
To nezistíš...
Všetko v tvojom živote malo svoj význam
Všetky tvoje slzy, všetky tvoje ženy
Z ktorých ani jedna nikdy nebola tvoja
No síce, jedna možno predsa áno
Ale to si si uvedomil až teraz
Keď je už neskoro
Keby si nebol taký hlupák
Možno by ste spolu boli šťastní
Ale nie, je ti jasné, že by to nemohlo fungovať
Aj keď si to veľmi želáš
Ona má svoj život a ty máš svoj
Aj keď vlastne, ty nemáš žiadny život
Ja viem po čom túžiš
Viem to, lebo ja som ty a ty si ja
Túžiš po tom, aby si mohol konečne niekam patriť
Aby si si mohol konečne povedať
- toto je môj skutočný domov
- toto je moja rodina
Keby si sa znova narodil
S vedomím, že si to znova ty
S vedomím, že budeš prežívať to isté
Čo by si urobil?
- žil by som svoj život inak
- žil by som tak, aby som mal spomienky
- žil by som tak, aby môj život bol naplnený láskou
- žil by som tak, aby môj život bol naplnený priateľstvom
- žil by som tak, aby som si mohol úprimne a od srdca povedať, že sa mám rád
A keď ti teraz poviem
Že ešte nie je nič stratené
Že ešte môžeš všetko zmeniť
A žiť naozaj taký život po akom túžiš
Čo mi povieš?
- ukáž mi cestu, po ktorej sa mám vydať
- ukáž mi spôsob, akým to mám urobiť
- ale hlavne, daj mi pomocnú ruku, lebo sám to nezvládnem...
Nech sa tak stane!