Rande po dvadsiatich rokoch (11)

"Prepáč Katka, nemôžem," zahlásil som po chvíli vášnivého bozkávania a odtiahol som sa od nej.

"Prečo? Čo sa stalo?" vôbec nechápala a ani som sa tomu nečudoval. Sám som mal v tej chvíli neskutočný zmätok.

"Ja neviem, sám tomu nerozumiem," tresol som lakťom do operadla po mojej ľavici, "v jednu chvíľu mám chuť na sex a vzápätí sa mi hnusí aj bozkávanie."

"Ach Marek, presne takto som sa vždy cítila aj ja, keď som sa o niečo pokúšala," smutne si povzdychla.

"A ty vieš prečo je to tak?" spýtal som sa to až teraz, aj keď ma táto otázka pálila už hodnú chvíľu.

"Ja neviem, dlho som nad tým premýšľala a hľadala odpovede, ale len nedávno som na to prišla, aj keď nie som si tým stopercentne istá."

"Povedz mi viac," vyzval som ju.

"Počul si to, ako som dnes v telefóne tvojej sestre len tak medzi rečou spomenula, že som asexuálka?" Ach, zase to slovo.

"Hej, niečo sa mi marí."

"Dúfam, že poznáš ten pojem," keď som súhlasne prikývol, pokračovala ďalej, "ide o to, že spočiatku som bola v tom, že asexuál je len niekto, kto vôbec, ale naozaj vôbec za žiadnych okolností ani len nepomyslí na sex, alebo skrátka, že po ňom netúži ani z jedného percenta, lenže toto sa na mňa nevzťahovalo, tak som to proste zavrhla, že by sa ma to mohlo týkať. Raz som však natrafila na taký zaujímavý článok, v ktorom boli podrobne rozpísané viaceré druhy asexuálov! Keď som to všetko čítala, tak pri jednom opise mi došlo, že to sedí na mňa ako uliate."

"Nemáš ten článok niekde uložený?" v momente som ju prerušil, lebo ma to veľmi zaujalo, "rád by som si ho prečítal."

"Počkaj, mala by som ho mať," vytiahla z kabelky mobil a začala hľadať. Keď ho našla, tak mi ho dala prečítať.

"Podľa toho, čo si mi teraz povedala, tak by som ťa tipoval na Aceflux," skonštatoval som po chvíli čítania.

"Bingo! Ale ako som už povedala, nie som si tým stopercentne istá, ale čo iné by som mohla byť, ak nie toto?"

"Hmm, pri tom Acefluxe píšu, že sa občas môže taký človek cítiť aj demisexuálne. Mávaš niekedy takéto pocity?"

"Popravde aj nad tým som premýšľala, ale na druhej strane... ako to mám vedieť, keď som si s nikým nevytvorila silnú citovú väzbu? Všetko to boli len jednorázovky typu pokus - omyl. Nikdy som si nikoho nepripustila bližšie k telu, teda myslím k srdcu, lebo v tele som ich už zopár mala, ale to neber tak, že som na to nejaká pyšná alebo čo, len skrátka konštatujem fakty."

"To je inak pekný paradox, keď sa nad tým zamyslíš."

"Čo konkrétne?" spýtala sa nechápavo.

"No, boli v tebe už viacerí, ku ktorým si vlastne nič necítila, ale práve ja som tam nebol a možno ani nebudem," prišlo mi to smiešne aj smutné zároveň.

"Ozaj Marek, a ty vieš prečo si na tom takto?"

"Hmm," váhal som, či otvoriť svoju trinástku alebo nie.

"Ak nechceš, nemusíme o tom hovoriť, nechcem ťa do ničoho nútiť."

"Nie, to je v pohode, teda nie je to v pohode, ale ak nechceme mať pred sebou tajnosti, tak ti to musím povedať. Ber ale na vedomie, že o tomto nevie nikto, dokonca ani Andrejka."

"Neboj, nikto sa o tom nedozvie."

"Dobre, spomínaš si ešte na to, ako som ti vtedy hovoril, že som nikdy nebol na žiadnej oslave svojich spolužiakov, alebo nedajbože kamošov?"

"Áno, pamätám si na to. Takže predsa si na nejakej bol?"

"Hej, bol som, ale nechcel som sa s tým chváliť, lebo vôbec nie je s čím. Ono, je dosť možné, že keď ti to poviem, tak ma vysmeješ na totálku, ale risknem to."

"Neboj sa, aj keď by som sa náhodou smiala, nemusíš to brať nejako zle. Neuveríš, ale raz sa mi dokonca stalo, že som sa z ničoho nič rozosmiala na pohrebe svojho dedka! Keby si videl tie pohľady tých všetkých očí na mne. No mala som čo robiť, aby som v tej chvíli nezobrala lopatu a nezačala kopať svoj hrob od toľkej hanby!"

"Ježiiiiš!" pri tej predstave som sa neubránil spomienke na to, čo sa odohralo pred niekoľkými hodinami, "to ako my dneska, keď sme boli na cintoríne a len tak náhodne sme našli hrob mojej biologickej matky."

"Počkať, tomu vôbec nerozumiem," až sa prestala od prekvapenia smiať.

"Ach, ani sa ti nečudujem. Dnes je nejaký neskutočne čudesný deň! No ale čo som chcel, skrátka si predstav, že sa moja mama volala Zhúlená!"

"Prebohaaaaaaaaaaaaaaaaaa," ani neviem ako, ale počas toho záchvatu smiechu sa jej podarilo úplne roztvoriť pootvorené dvere a pristáť na zemi.

"Katka! Si v poriadku?" automaticky som vyskočil z auta a išiel k nej.

"Ty sa ma ešte pýtaš?!" neprestávala sa vôbec smiať, "ty ma chceš dnes asi priviesť do druhého stavu, čo?!"

"Že do druhého stavu!" toto ma riadne pobavilo, "veď som sa ťa ani nedotkol!"

"Ale teraz by si aj mohol!" pozeral som na ňu nechápavo, "no tak, nestoj tu ako socha, pomôž mi vstať!"

"Ježiš, prepáč Katka," už som k nej naťahoval obe ruky, "niekedy mám spomalené reflexy."

"Poďme sa trochu prejsť, nech to rozchodím," navrhla Katka po chvíli, keď zo seba striasla špinu, ktorá sa na ňu pri tom páde nalepila.

"Nemáš nič zlomené? Nič ťa nebolí?" robil som si o ňu starosti.

"Neboj sa, prežila som už aj horšie pády," len mávla nad tým rukou a začala kráčať, "kde sme to prestali? Jaj, pri tvojej matke. Uff, dúfam len, že ty sa tak nevoláš, lebo sa za teba nikdy nevydám!"

"Nemaj strachy, po svadbe budeš len Čierna," riekol som pobavene, lebo ani na ňu sa to moc nehodilo.

"No páni, takže ty si Marek Čierny?" prekvapene sa na mňa pozrela, "Boh musel asi zabudnúť pridať farbivo do cesta, keď ťa miesil."

"Možno len zamenil štítky na miskách, keď som išiel do výroby," len som pokrčil plecami, čo ju ešte viac rozosmialo.

"Netušíš, či je tu niekde nablízku nejaká kopírka? Rada by som si spravila z teba kópiu, len pre prípad, že by si sa pokazil."

"Ale prosím ťa! Veď ja som pokazený už od narodenia!"

"Nič si z toho nerob Marek! Mňa pokazili už pri plánovaní!" Ja som už nedokázal ani prepletať nohami z toľkého smiechu!

"Bože Katka! Ja z teba umrem! Ty si jednoducho... veď ja pomaly ani gate na seba neoblečiem!"

"A vieš, že by mi to ani nevadilo? Možno by to nebolo zlé, keby sa z nás stali nudisti," hlboko sa zamyslela, "možno by nám to aj pomohlo pri... prepáč, radšej to nevyslovím."

"Viem, čo myslíš. Ako ja by som s tým nemal problém. Koniec koncov, mne sa nahé ženské telo páči, rád sa naň pozerám," povedal som s úplnou vážnosťou.

"Tak teda o čo vlastne ide? Tuším si mi chcel niečo povedať, tak smelo do toho."

"Posaďme sa radšej niekam, pre prípad že by si znova chcela doslova padnúť na zadok," povedal som to síce žartovne, ale naozaj som nechcel, aby si zase ublížila.

"Asi to bude najrozumnejšie, len nikde tu nevidím nič na sedenie," obaja sme sa rozhliadali okolo seba, ale fakt nikde nič, "vrátime sa teda do auta?"

"To bude asi najrozumnejšie," skonštatoval som a dali sme si spiatočku. Počas tých pár minút cesty sme v tichosti kráčali a držali sa za ruky. Nič iné mi v tej chvíli nechýbalo.

♦♦♦

"Tak a sme tu," nasadli sme do auta na zadné sedadlá a predné posunuli od seba čo najďalej a sklopili sme ich tak, aby sme si vytvorili dostatočné pohodlie. Naozaj by sa tu dalo aj prespať.

"Takže, ako som ti už spomínal, tak bol som jeden jedinýkrát na oslave jedného svojho spolužiaka, ktorý oslavoval svoje osemnáste narodeniny. Zhodou okolností to bol práve môj spolusediaci, a keďže dokopy sme boli v triede len piati chlapci, tak som s tým teda súhlasil. Bola to čisto taká mini oslava u neho v byte, kde sme boli my piati plus ešte tuším tam bol bratranec alebo kamarát jedného môjho spolužiaka, to už neviem presne, ale to je nepodstatné. Prebiehalo to celkom v pohode, až do jedného momentu:"

"Nútili ťa piť alkohol?" skočila mi do reči Katka.

"Vieš čo, na toto si nepamätám, ale keďže všetci dobre vedeli, že ja sa alkoholu nikdy nedotknem, tak by to aj tak bolo zbytočné. Iba by ma nasrali a spôsobili môj predčasný odchod, ktorý vlastne aj nastal, ale z úplne iného dôvodu."

"Tak hovor, som zvedavá!"

"Oslávencovi napadlo sa trochu zabaviť, a tak pustil nejaké porno. Vraj tam bola baba z nejakej reality show, či odkiaľ, ale to je jedno. Jednoducho, bolo to prvýkrát v živote, čo som videl niečo také a dodnes nechápem prečo, ale bolo mi z toho zle, a to tam tuším bola len nejaká fajka. Vtedy som si povedal, respektíve zaprisahal sa, že nikdy v živote toto nebudem so žiadnou robiť."

"A sme doma!" luskla prstami a vyzerala tak, že jej to všetko docvaklo, "takže toto je s najväčšou pravdepodobnosťou príčina toho všetkého!"

"Hej, aj ja mám ten pocit. Možno by sa to dalo nazvať aj nejakou traumou alebo čo ja viem čo."

"A čo nasledovalo potom? Myslím ako s tebou. Riešil si to nejako, alebo chcel si to zmeniť, alebo...?"

"Hmm, ono to bolo tak, že som si pomaly a isto začal uvedomovať, alebo možno len presviedčať sám seba, že sa mi baby páčia takým iným spôsobom."

"Akým?"

"No, proste, že som ich nevnímal ako sexuálny objekt, ale len ako objekt krásy."

"A mňa si vtedy vnímal ako? A ako ma vnímaš teraz?" Fuuha, tak toto boli zložité otázky.

"Poviem to takto... mňa tvoja anjelská krása očarila na prvý pohľad. Bol som z teba totálne namäkko. Neviem, či som ťa vnímal ako sexuálny objekt, ale cítil som, že to s tebou chcem skúsiť. Totižto, pri nikom som nikdy, ale naozaj nikdy, necítil to, čo som cítil pri tebe."

"A čo cítiš teraz?" uprene mi hľadela do očí a začala sa ku mne nebezpečne približovať.

"Milujem ťa celým svojím srdcom, ale bojím sa, že ťa nedokážem milovať aj telom," vyznanie sa jej z citov a priznanie môjho najväčšieho strachu vo mne spôsobilo plač.

"Tíško," dala mi jemný bozk na pery, "to je v poriadku."

"Naozaj?" spýtal som sa pomedzi slzy.

"Áno, Marek. Povedali sme si, že sa nebudeme do ničoho nútiť. Ak to raz príde, tak to príde. Ak nie, tak nevadí. Nič to nezmení na tom, že milujem aj ja teba," silno ma objala a začala plakať tiež. V takomto objatí sme zostali hodnú chvíľu. Keď už sme cítili, že sme z toho vysilení, tak sme si ľahli oproti sebe a s úsmevom na tvári zaspali.