Utajované dvojča (05)

Znova som mal zlý sen. Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, nebolo to až také zlé. Veď čo by bolo na tom zlé keby som bol vyhlásený za mŕtveho a pritom by som žil, alebo by som bol naozaj mŕtvy? Podľa mňa nič. Pre mňa by to bolo možno naozaj vykúpením, a hlavne po tom ako som sa dozvedel, že som navždy stratil svoju Mišku. Stále som tomu nemohol uveriť a ani som nechcel. Jednoducho pre mňa bola stále nažive a cítil som, že stále bola aj so mnou. Možno ten sen mal niečo aj znamenať. Možno chce, aby som naozaj žil a aby som sa pozbieral ako toľkokrát, aj keď priznávam, že ešte nikdy v živote ma nič nezasiahlo tak ako jej smrť...

Hodinky som už roky nenosil, takže nemal som ani šajnu koľko mohlo byť. Všade naokolo som videl len tmu a sem-tam nejaké to svetlo z pouličných lámp. Tak som teda vytiahol mobil a jediné čo mi padlo do očí boli neprijaté hovory. Bolo ich tam okolo 10 a ešte k tomu jedna sms z pre mňa neznámeho čísla, v ktorej bolo napísané:

- Keď si prečítaš túto správu, okamžite mi zavolaj prosím.

Hm, veľmi som nad tým nerozmýšľal, a tak som v tom momente zavolal dotyčnej osobe, aj keď som vôbec nemal šajnu o koho ide. Každopádne mi to v tej chvíli bolo úplne jedno, ako všetko ostatné.

- Richie si to ty? - Opýtala sa ma vystrašeným hlasom nejaká pravdepodobne mladá slečna.

- Áno, som to ja. Teda aspoň myslím, že hej. Smiem vedieť kto si ty? - Rozospato som sa jej opýtal a čakal som na to, čo sa od nej dozviem.

- To nie je zatiaľ podstatné. Kde momentálne si?

- No prepáč, neviem kto si a pýtaš sa ma kde som ja? Mám to chápať tak, že chceš za mnou nedajbože v tomto momente prísť?

- No vlastne toto som ani nemala v pláne, ale vnukol si mi skvelú myšlienku. Tak teda povedz mi kde momentálne si a čoskoro sa dozvieš kto som ja. - Bolo počuť, že som ju tou svojou otázkou zaskočil, ale tak keď tak naliehala...

- Som pri tej veľkej fontáne na lavičke.

- Dobre, počkaj ma tam Richie, za pár minút som tam.

Akonáhle to dopovedala, tak aj zložila. Vŕtalo mi v hlave hlavne to, že ma oslovila práve takto. To nezvyklo veľa osôb. No ale upokojoval som sa tým, že sa to za chvíľku dozviem. Tak sa aj stalo vo chvíli, keď sa predo mnou ocitla ona. Nemohol som tomu uveriť...

- Miška? Si to ty? Zase snívam? Zbláznil som sa? - Vyhŕkol som na ňu tieto otázky s obrovským nechápaním.

- Richie, viem, že by si si to naozaj veľmi želal, ale nie. Ja nie som Miška. - Tak teraz som už vôbec nič nechápal.

- Kto vlastne si? Prečo vyzeráš ako ona? A prečo ma oslovuješ Richie? - Znova ďalšia séria otázok smerovaná k nej.

- Som jej sestra, lepšie povedané jej dvojča.

- Dvojča??? Ja asi omdliem... - Tak sa aj stalo...