Utajované dvojča (07)

- A ako si sa vlastne dozvedela o tom, že... teda vieš čo sa jej stalo, nie? - Opatrne som sa jej to opýtal, lebo čo ak náhodou...

- Neboj Richie, viem všetko. Samotná Miška ma pred takými troma mesiacmi kontaktovala a zdôverila sa mi s tým, že je ťažko chorá a že jej neostáva veľa času. Povedala mi aj to, že ťa chce opustiť. Môžeš mi veriť, že som to nechcela dopustiť, lebo som chcela, aby ti povedala pravdu a bola s tebou do posledných chvíľ, ale nedokázala som jej dohovoriť. Proste sa rozhodla tak ako sa rozhodla, a jednoducho nikto a nič nemalo žiadny vplyv na toto jej rozhodnutie. Poprosila ma však o jednu vec.

- O akú vec? Predpokladám, že to má nejaký súvis so mnou, keďže si tu so mnou v tejto chvíli.

- Áno, presne tak. Máš perfektnú logiku, a práve kvôli tomu ťa Miška nechala, lebo vedela veľmi dobre, že keby išlo do tuhého, že by si proste prišiel na to, že niečo nie je v poriadku. Chcela ťa chrániť, aj keď ty to takto asi nevnímaš, a pravdupovediac, ja by som sa k človeku, ktorého naozaj milujem a ktorému naozaj plne dôverujem, takto vôbec nezachovala. No ale idem k tomu, na čo si sa pýtal. Jednoducho ma požiadala so slzami v očiach, aby som ťa po jej smrti vyhľadala a aby som stála pri tebe a dávala na teba pozor. Aj napriek tomu čo spravila, môžeš mi veriť, že ťa milovala nadovšetko a dokonca aj viac ako svoj život. - V tej chvíli sme sa obaja rozplakali...

Tá bolesť a smútok nás premohla natoľko, že sme skončili v objatí. Nebolo to však objatie na zvítanie ani na rozlúčenie. Nebolo to ani objatie dvoch ľudí, ktorí sa milujú. Bolo to také zvláštne, také neopísateľné...

- Už chápem, prečo ťa tak veľmi Miška milovala. - Prerušila tú zaujímavú chvíľu touto vetou.

- Ako to myslíš Andrea? - Zarazene som sa opýtal.

- Veľmi veľa mi o tebe rozprávala. O tom aký si a ako si sa k nej počas celých tých rokov správal. Som si viac než istá, že nemohol byť v jej živote lepší muž ako ty.

- Muž, ako zvláštne to znie v spojení so mnou... - Zamyslene som to skonštatoval.

- Ja viem, že sa tak necítiš a že si sa ani nikdy necítil ako bežný muž. Môžeš mi však veriť, že práve tým, že si takýto si si získal jej srdce a... - Prerušila svoje rozprávanie tichom.

- A?

- Prepáč mi, ale nemôžem to dopovedať. Dala som sľub, ktorý chcem dodržať, aj keď už teraz vidím a viem, že to budem mať naozaj veľmi ťažké...

- Nemusíš nič hovoriť. Asi viem na čo myslíš...

Obaja sme zmĺkli. Nastalo ticho. V mnohých prípadoch lieči, no teraz bolo na nevydržanie. Obaja sme totiž cítili, kam to všetko smeruje. Začali sme sa bozkávať...

- Odpusť mi to, nemala som to urobiť. - Vybehla do kúpeľne a zamkla sa tam.

- Prosím, Andrea, nerob to ešte ťažším než to je. Otvor tie dvere prosím. - Stál som za tými dverami a počul som ako plače a trhalo mi to srdce, ktoré aj tak už bolo na kúsky. Po pár minútach tie dvere otvorila.

- Prosím, ešte raz mi to odpusť. - So slzami v očiach sa mi ospravedlňovala, aj keď ja som nebol ten, komu tie slová naozaj patrili. Objal som ju a snažil som sa ju utešiť najlepšie ako som mohol. Usadili sme sa a opreli o kachličky v kúpeľni. Po chvíli už bola pokojná.

- Andrea, môžem sa ťa niečo opýtať? - Spýtal som sa jej s pokojom, aby sa znova nejako nerozrušila.

- No, hm, môžeš teda. - Skleslo odpovedala.

- Prečo si Miške dala ten sľub a vlastne prečo od teba chcela, aby si jej to sľúbila?

- No vieš Richie, ona sa strašne bála toho, že sa do seba nejako zaľúbime alebo čo.

- Ale prečo sa toho bála? Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, neviem prísť na ten dôvod prečo. - Nechápavo som sa opýtal.

- No veď pozri sa na mňa, som celá ona. Nestačí ti tento dôvod?

- Moment, to sa obávala toho, že sa do teba zaľúbim kvôli tomu, že vyzeráš ako ona? Ale veď to je choré preboha.

- A nebodaj nemala pravdu? Chceš mi povedať, že nie? Chceš mi nahovoriť, že ma nevnímaš ako ju?

- Predstav si, že ťa tak nevnímam. Aj keď vyzeráš ako ona, nemám ten pocit, že by si bola ňou. Poznám ťa síce len pár hodín, ale vidím tu jasné rozdiely, ktoré síce očami viditeľné vôbec nie sú.

- Neviem síce, či to myslíš v dobrom alebo v zlom, ale každopádne verím ti. - Pousmiala sa a presunuli sme sa z kúpeľne nazad do obývačky.