Utajované dvojča (11)

Tuho som rozmýšľal nad tým, či to mám spraviť tak alebo onak. V hlave sa mi vírilo mnoho variant, no pravdupovediac ani s jednou z nich som sa nestotožňoval. Najradšej by som aj tak bol, keby sa všetko vyriešilo normálnou spravodlivou cestou, ale žiaľ nebolo to možné. Tomu sa jednoducho hovorí hnusná korupcia. Je to naozaj smutné, že stačí mať len známosti a balík peňazí, a dokážeš hýbať aj tými najväčšími veľmocami. Už vopred mi bolo jasné, že aj keby sa tento prípad dostal na súd, tak nič by sa tým nezmenilo.

Jediné, čo mi však nešlo do hlavy bolo to, že ako je možné, že susedia nič nepočuli ani nevideli. Veď bolo skoro ráno, takže pochybujem, že by všetci spali alebo že by už boli v práci. Je potrebné nájsť nezávislých svedkov, ktorí nebudú mať problém pravdivo vypovedať. Ako to však dosiahnuť? Ako ich nájsť a ako sa s nimi skontaktovať, keď mám na to necelé dva dni a som prikovaný na posteli? V tejto situácii by sa mi bodol niekto komu môžem bezvýhradne dôverovať. Je tu však niekto taký? Najlepšie by bolo keby Miška mala ešte ďalšie zamlčané dvojča, resp. trojča alebo jednoducho sestru. To by som však chcel asi veľa.

Jej mamu kontaktovať nemôžem, lebo nevie, že existuje aj Andrea, a tak či onak priveľmi ma v láske aj tak nemala. Čo sa týka jej otca... Ten má isto svojich problémov viac než dosť a pridávať mu ďalšie nemienim. Dúfam však len, že sa nič nedozvedel. Je kdesi na druhom konci Slovenska, tak verím tomu, že nie. Tak či onak, nepoznám ho veľmi dobre. Navštívili sme ho s Miškou niekoľkokrát, ale radšej som si od neho držal odstup. Som už proste taký...

Zrazu do dverí vošla tá milá sestrička. Žeby prišla na zavolanie? Nemám šajnu, každopádne som sa potešil.

- Riško, chcem sa s tebou porozprávať. - Udivovalo ma, že má ku mne takýto intímny prístup, ale budiš.

- V poriadku, o čom?

- Nuž ako by som to... To, čo ti teraz poviem bude znieť možno hlúpo či neuveriteľne, ale snaž sa prosím tomu uveriť, sľubuješ?

- Och, zdá sa, že sa zo záhad tak skoro nevymocem, ale sľubujem. Už ma nič nemôže nejako veľmi prekvapiť. Môžem však vedieť ako sa voláte? - Tipoval som, že bola odo mňa staršia minimálne o 10 rokov, tak som išiel na ňu s príslušným odstupom.

- Som Janka a kľudne mi môžeš tykať.

- Ako si želáš Janka, tak teda hovor, som samé ucho...

- Ide o to, že mám isté nadprirodzené schopnosti, ale neľakaj sa prosím. Využívam ich výlučne k dobru a na pomoc dobrým ľuďom, ktorí to potrebujú.

- Wow... nuž, vždy som veril v nadprirodzené javy a aj som vedel, že existujú ľudia, ktorí nadprirodzené schopnosti majú, avšak nikdy by som si nemyslel, že stretnem takého človeka. Len teraz neviem, že ako mi vlastne chceš pomôcť a v čom hlavne...

- Viem všetko, čo sa stalo a viem aj to, že Andrea je obvinená neprávom. Neviem síce, či by som ti to mala povedať, ale...

- Prosím, povedz všetko, čo vieš Janka. Ak mi chceš pomôcť, tak nič predo mnou netaj.

- V poriadku. Myslím teda, že niečo možno aj tušíš, že prečo vlastne obvinili Andreu, ale vec sa má tak, že Michal ju prinútil pod hrozbou smrti, aby sa priznala.

- No počkať, ale veď... prečo by ju Michal chcel zabiť, keď ju vlastne miluje?

- Riško, ja som nehovorila teraz o nej...

- Takže o mne? On sa jej vyhrážal, že zabije mňa?

- Áno, presne tak.

- Bože, on je... no radšej som ticho. Prečo ale na to pristúpila? Veď sa vlastne ani nepoznáme...

- Ja viem Riško, ale ak sa rozpamätáš, tak ťa Andrea vyhľadala kvôli tomu, aby ťa ochraňovala a aby stála pri tebe.

- Ja si to pamätám veľmi dobre, ale ako ma teraz chce ochraňovať, keď ona samotná potrebuje pomoc???

- Riško, neboj sa. Som tu ja a s mojou pomocou všetko dobre dopadne, uvidíš. Musíš len veriť.

- A čo ak sa ti niečo stane? Je to veľmi riskantné...

- Ty sa o mňa neobávaj, lebo je to naozaj zbytočné. Svoje sily teraz zameraj na to, aby si sa čo najskôr dal dokopy.

- No dobre teda, ale... čo stihneme urobiť za tie necelé dva dni?

- Riško, dôveruješ mi?

- Áno Janka, len sa bojím...

- Báť sa môžeš, to je v tejto situácii celkom normálne. Ide však o to, aby si mi dôveroval. Nesmieš o mne pochybovať, inak moja snaha bude zbytočná. Ver mi, že všetko dobre dopadne. Nesklamem ťa, sľubujem a ver tomu, že to, čo sľúbim aj naozaj splním. Teraz však zatvor oči a spi, potrebuješ oddychovať. O ostatné sa postarám ja, dobre?

- Dobre Janka, ďakujem ti. Si anjel. - Po týchto slovách som v momente zaspal...