Poézia 2017

Rok 2017 bol celkom zaujímavý rok, čo sa pretavilo aj do mojej tvorby. Najskôr však spomeniem, že počas predošlých troch rokov som nenapísal ani slovo. Bolo to preto, lebo som si myslel, že to nemá zmysel, že je to zbytočné, že sa tými mojimi slovami nič nezmení a pod. Zároveň tá pauza bola aj o tom, že som nepotreboval zo seba nič dostať. Snažil som sa žiť tak, aby som bol v súlade sám so sebou, čo u mňa v preklade znamená byť totálne odstrihnutý od života a celkovo od spoločnosti. To sa ale v roku 2017 zmenilo, minimálne po tej virtuálnej stránke. Znova mi vstúpila do života istá žena, ktorá so mnou poriadne zamávala. Teda, nie ona samotná, ale tie moje city k nej. Takže, rok 2017 sa niesol tradične v zaľúbenom a utrápenom duchu, no zároveň som začal písať aj o rôznych iných veciach. Začal som sa zamýšľať o živote všeobecne, ale zároveň aj o tom mojom. Teda, niežeby som sa predtým nezamýšľal, ale až v roku 2017 som to začal dávať aj do svojej tvorby, ktorú by som ja osobne nazval aj úvahové básne, či spovede. V tomto roku som napísal aj môj tretí zhudobnený text s názvom Nemeň svet. Dokonca, som sa pokúsil napísať aj taký milostný tragický duet pre ženu a muža s názvom Láska, povedz prečo? Ak by sa toho niekto ujal, mohla by byť z toho nádherná srdcervúca balada...